Veľmi ma potešil váš list; zaplať vám to náš Pán. To, že som nepísal, nebola nedostatok dobrej vôle, pretože naozaj prajem vaše veľké dobro, ale preto, že sa mi zdalo, že už bolo veľa napísané, aby sa mohlo pracovať na tom, na čom záleží, a že to, čo chýba, chýba-li niečo, nie je písanie alebo hovorenie, pretože toho obvykle skôr prebytok, ale mlčanie a konanie. (…) Čo najviac potrebujeme, je mlčať duchom i jazykom pred týmto veľkým Bohom, ktorého rečou, ktorú on počuje, je iba mlčlivá láska.
(Ján od Kríža, list bosým karmelitkám v Bease, 22. novembra 1587)
