V jemnom šepote vánku

Ó, ty jemný doteku, Slovo, Boží Synu, ktorý jemnosťou svojho božského bytia prenikáš nežne podstatu mojej duše, a keď sa jej cele jemne dotkneš, pohroužíš ju v sebe celú do božských spôsobov rozkoše a príjemností, o akých nebolo nikdy počuť v Kanaáne, nebolo možné ich spatriť v Temane! Ó, mocný a veľmi jemný dotek Slova, pre mňa tým významnejší, že si prekročil hory a rozbil skaly na hore Choreb stinom svojej moci a sily, ktorá ťa predchádzala, a dal si sa sladko a silno pocítiť prorokovi v jemnom šepote vánku! Ó, jemný vánku! Keď si tak jemný a nežný, povedz: Ako sa môžeš, Slovo, Boží Synu, dotýkať tak jemne a nežne, keď si tak hrozný a mocný?

(Ján od Križa, Živý plameň lásky 2,17)