Na modlitbu a zamyslenie ponúkame kompletný pracovný preklad modlitieb pápeža Františka, ktoré dňa 1. októbra 2024 – pri kajúcej liturgii na predvečer synody – predniesli kardináli Oswald Gracias, Michael Czerny, Seán Patrick O'Malley, Kevin Joseph Farrell, Cristóbal López Romero, Víctor Manuel Fernández a Christoph Schönborn.
1. S hanbou prosím Boha Otca o odpustenie hriechu nedostatku odvahy. Odvahy nevyhnutnej na úsilie o mier medzi ľuďmi a národmi; odvahy uznať nekonečnú dôstojnosť každého ľudského života v každej jeho fáze – od zrodu až po starobu, najmä čo sa týka detí, chorých a chudobných, pokiaľ ide o právo na prácu, pôdu, domov, rodinu, na spoločenstvo, v ktorom je možné slobodne žiť; odvahy oceniť hodnotu krajiny a kultúry každého kúta planéty. Úsilie o mier si vyžaduje odvahu povedať áno k stretávaniu, nie k utkávaniu; povedať áno k dodržiavaniu zmlúv, nie k provokáciám; áno k úprimnosti, nie k dvojsmyselnosti.
V mene nás všetkých veriacich prosím o odpustenie všetkým, ktorí dnes prichádzajú na svet a ktorým budeme tento „požičaný“ svet odovzdávať a ktorí majú právo ho raz obývať v súlade a mieri. O čo ťažší je náš hriech, keď sa dovolávame Božieho mena na ospravedlnenie vojny a diskriminácie. Odpusť nám, Pane.2. S hanbou prosím o odpustenie, že sme aj my, veriaci, mali podiel na spustošení záhrady stvorenia, že sme so stvoreným svetom zaobchádzali podľa svojich chúťok, že sme ho tak málo bránili. S hanbou prosím o odpustenie, že sme nepriznávali právo a dôstojnosť každému človeku, že sme – najmä pôvodné obyvateľstvo – diskriminovali a vykorisťovali a išli tak na ruku otrokářským a koloniálnym systémom. S hanbou prosím o odpustenie, keď sme sa podieľali a stále podieľame na globálnom šírení lhostejnosti voči tragédiám migrantov, pre ktorých sa námorné cesty a hranice medzi národmi stávajú cestou smrti namiesto cesty nádeje. Hodnota človeka vždy prevyšuje dôležitosť hraníc. V túto chvíľu počujem Boží hlas, ako sa pýta každého z nás: „Kde je tvoj brat, kde je tvoja sestra?“ Odpusť nám, Pane.
3. S hanbou prosím o odpustenie každého znásilňovania svedomia, zneužívania moci a sexuálneho zneužívania, na ktorých sme ako veriaci mali podiel alebo sme sa ich priamo dopúšťali. Akú hanbu a bolesť cítim, keď pomyslím predovšetkým na sexuálne zneužívanie neletných a zraniteľných, na zneužívanie, ktoré tieto slabé a bezbranné olúpilo o nevinnosť a zneuctilo to posvätné v nich. S hanbou prosím o odpustenie, keď sme k páchaní tohto strašného hriechu zneužili svoje postavenie – ktoré vyplýva zo svěcenia alebo rehoľného života – a s pocitom, že sa nám nič nemôže stať, diabolsky zneužívali maličkých a chudobných. Odpusť nám, Pane.
4. S hanbou prosím o odpustenie v mene všetkých členov cirkvi, a najmä nás, mužov, kedykoľvek sme odmietali uznať a brániť dôstojnosť žien, keď sme ich odsúdili k mlčaniu a podriadenosti, a nezriedka – najmä v prostredí zasväteného života – aj vykorisťovali.
S hanbou prosím o odpustenie všetkých situácií, kedy sme sa nestarali o krehkosť a zranenie rodín, a namiesto toho sme ich priamo súdili a odsudzovali. S hanbou prosím o odpustenie všetkých situácií, kedy sme mladým generáciám brali nádej a lásku, kedy sme neporozumeli ťažkostiam rastu, náročnému obdobiu pri formovaní identity, kedy sme neboli ochotní sa obetovať za právo mladých nájsť si dôstojnú a spravodlivo platenú prácu, v ktorej by mohli uplatniť svoj talent a profesionalitu.
S hanbou prosím o odpustenie všetkých situácií, kedy sme dali prednosť pomste pred úsilím o spravodlivosť, kedy sme tých, ktorí pochybili, zostavili opustených vo väzení, kedy sme siahli po trestu smrti. Odpusť nám, Pane.5. S hanbou prosím o odpustenie v mene všetkých členov cirkvi, že sme odvrátili tvár od Krista v chudobných a starali sa o vybranú ozdobu oltárov i seba samých, a tak brali chlieb hladovým. S hanbou prosím o odpustenie našej setrvačnosti, ktorá nám nedovolí byť chudobnou cirkvou chudobných a s ňou sa podriadime zvodom moci, lichotenia prvých miest a vychvalovacích titulov. S hanbou prosím o odpustenie, keď podliehajú pokušeniu uzavrieť sa v sebe, dobre chránení v našom chorom cirkevnom prostredí, v ktorom všetko merať podľa seba, keď odmietame vyjsť von na geografické i existenčné periférie. Odpusť nám, Pane.
6. S hanbou prosím o odpustenie všetkých situácií, kedy sme v cirkvi – najmä my, pastieri, ktorí máme posilňovať svojich bratov a sestry vo viere – nedokázali chrániť a predkladať evanjelium ako živý prameň večnej novosti, kedy sme evanjelium „indoktrinovali“ a riskovali, že ho zredukujeme na hromádku mŕtveho kameňa, ktorý budeme hádzať po druhých. S hanbou prosím o odpustenie všetkých situácií, kedy sme poskytli doktrinálne ospravedlnenie neludskému zaobchádzaniu. S hanbou prosím o odpustenie všetkých situácií, kedy sme neboli dôveryhodnými svedkami toho, že pravda oslobodzuje, kedy sme zabraňovali legitímnej inkulturácii pravdy Ježiša Krista, ktorý vždy kráča po cestách dejín a života, aby sa dal nájsť tým, ktorí ho chcú verne a s radosťou nasledovať. S hanbou prosím o odpustenie všetkých skutkov i opomenutí, ktoré bránili a bránia jednote kresťanskej viery a autentickému bratstvu celého ľudského rodu. Odpusť nám, Pane.
7. S hanbou prosím o odpustenie všetkých prekážok, ktoré sme stavali do cesty pri budovaní skutočne synodálnej, „symfonickej“ cirkvi, cirkvi, ktorá si je vedomá, že je svätým ľudom Božím, kráča spoločne a uznáva spoločnú krstnú dôstojnosť. S hanbou prosím o odpustenie všetkých situácií, kedy sme nenaslúchali Duchu Svätému, ale sebe samým, a hájili názory a ideológie, ktoré zraňujú spoločenstvo v Kristovi, spoločenstvo všetkých, ktoré na konci časov očakáva Otec. S hanbou prosím o odpustenie všetkých situácií, kedy sme autoritu deformovali v nadvládu, potierali pluralitu, nenaslúchali ľuďom, zťažovali toľkým bratom a sestrám účasť na poslání cirkvi a zabúdali, že sme v priebehu dejín všetci skrze vieru v Krista povolaní stať sa živými kameňmi v jedinom chráme Ducha Svätého. Odpusť nám, Pane.
