Ján od Kríža
Keď niekto v sebe nosí niečo z tej hlbokej lásky k Bohu, ktorá túži po mlčiacom ústraní, spôsobili by sme mu i cirkvi veľké zlo, keby sme ho hoci len na okamih nútili k „aktivite“ a k iným významným činnostiam. Veď Boh sám nás zaprisahá, aby sme dušu nevyrušovali z takého stretnutia lásky. Kto sa toho potom beztrestne odváži? Konečne, boli sme pre takú lásku stvorení! Na to by mali pomyslieť aj tí aktívni, ktorí sa domnievajú, že svojím rozprávaním a celým svojim vonkajším úsilím slúžia svetu. Mali by si uvedomiť, že by viac prospechali cirkvi a že by viac spravili radosť Bohu, keby aspoň malú časť takto stráveného času strávili s Bohom na modlitbe, aj kedy by ich modlitba bola ešte veľmi biedna. Prídel duchovnej sily, ktorý by takto dostali darom, by ich umožnil spôsobiť jedinou akciou viac – a s menším vynaložením síl – než tisícimi inými. Čo robia, než že sa unavujú a prece nedokážu takmer nič, áno niekedy vôbec nič, pokiaľ nenapáchajú dokonca škodu.
Boh nás chráň, aby sa soľ skazila. Čo sa zdá, že niekto vykoná navonok – v jadre nebude ničím. Veď dobré dielo sa nevykoná inak len mocou, vychádzajúcou od Boha. Koľko by sa o tom dalo napísať!
Duchovný spev 28
Johannes von Kreuz: Dôležitejšie ako všetky „akcie“,
Karmelimpulse III/1993).
Preložil Dr. Vojtech Pola.