Terézia z Lisieux
Ako rada by som sa bola stala kňazom, aby som kázala o Panne Márii! Len jedinkrát by mi to stačilo, aby som povedala všetko, čo si myslím o tomto predmete viery!
Napred by som povedala, že vieme len málo o jej živote.
A preto by sme o nej nemali hovoriť nepravdepodobné veci, o ktorých nemáme žiadne znalosti, ako napríklad, že ešte ako celkom malá, trojročná, išla do chrámu, aby sa zasvätila Bohu vo žhavej láske a so zcela mimoriadnymi pocitmi; v skutočnosti tam asi išla jednoducho preto, aby poslechla rodičov.
A prečo hovoriť, že od okamihu, čo počula prorocké slová starca Simeona, mala ustavične pred očami utrpenie Ježišovo; „Tvoju vlastnú dušu prenikne meč“, povedal starec. To teda neplatilo pre prítomnosť, bola to všeobecná predpoveď do budúcnosti.
Aby sa mi kázanie o sv. Panne páčilo a bolo mi užitočné, musím vidieť pred sebou jej život, aký skutočne bol, a nie, ako sme si ho vymysleli; som presvedčená, že jej skutočný život bol celkom jednoduchý. Predstavujeme si ju tak vzdialenú. Mali by sme ukazovať, že ju možno napodobňovať, mali by sme predstavovať jej cnosti, hovoriť, že žila z viery ako my, a prinášať pre to dôkazy z evanjelia, kde čítame: „Nerozumeli, čo im hovoril.“ A iné miesto, nemenej tajomné: „Jeho otec a jeho matka sa divili, čo sa o ňom hovorilo.“ Tento údiv ukazuje na určitý úžas, nemyslíte?
Je iste správne hovoriť o jej prednostiach; ale nemali by sme sa na to obmedziť. Keď sa musí v kázaní stále len volať Ach! Ach!, máme toho dosť! Kto vie, či to mnohých nepovedie k tomu, že voči takémuto nadriadenému tvoru pociťujú odcudzenie a nakoniec si len môžu povedať: Keď je to tak, radšej sa stiahnem do kútika a budem tam svietiť, ako práve budem môcť.
(Z rozhovoru s Teréziou na jej lôžku chorých, 21. 8. 1897,
zapísala jej predstavená sestra Anežka OCD).
(Wie ich von Maria predigen würde, Karmelimpulse II,1993)
Přeložil Dr. Vojtěch Pola
