XV. V modlitbe vidím láskyhodnú Matku veľmi blízko po mojom pravom boku. Občas spočívam v jej náručí alebo na jej lone a s priam milým, nežným, nevinným zraňujúcim a zároveň vroucim pocitom lásky, niekedy i s akousi prudkosťou a jasotem srdca a inými prudkými činnosťami a úlohami, ako to robieva veľmi milujúca dcéra. Ale to sa dá ľahko zmierniť, keď sa to nepodporuje.
Ona ma veľmi zretelne a jasne poučuje, ako sa mám správať v prítomnosti Božej, aby som neučinila nič, čo by mi bránilo v bezprostrednom vlastnení a požívaní Boha samého, totiž aby som vo svojom vnútri (fundo) nepřipustila alebo netrpela nič, čo nie je čisto od Boha alebo od nej.
Avšak toto vnímanie láskyhodnej Matky, pohľad a pozornosť na ňu sa niekedy stratí a zmizne. Ako dieťa, ktoré na matkinom lone alebo pri jej prsníkoch upadne do spánku, stratí vnímanie jej a spomienku na ňu, tak i moja duša láskyplným a dôverným prítulom k Bohu samému za úplného kľudu a sústredenosti všetkých duševných schopností hlbokým, dôverným mlčaním v veľmi čisté, dôverné a prosté láske k Bohu upadne do spánku lásky, v ktorom stratí celé rozlišovanie a vlastnú pozornosť k čemukolvek, i k láskyhodnej Matke, upretá na samo toto božské Jedno, ňou pohltená a v ňom láskyplne usnutá.
