Deviateho mája roku 2001 blahoslovil pápež Ján Pavol II. na Malte troch svedkov viery. Bol medzi nimi aj karmelitánsky terciár, apoštol laikov George (Juraj) Preca. Obradu blahorečenia sa zúčastnilo 150 tisíc ľudí, čo je takmer polovica všetkých obyvateľov Malty.
George Preca sa narodil 12. februára 1880 v hlavnom meste Malty Vallette v početnej kresťanskej rodine. Vystudoval najlepšiu strednú školu na Malte a následne kňazský seminár. Už ako dieťa bol veľmi často chorý a po prijatí jáhenského svätenia ochorel tak závažným spôsobom, že už takmer nebola nádej na jeho uzdravenie. Napokon sa však skrze prímluvu k sv. Jozefovi uzdravil a 22. decembra 1906 bol vysvätený za kňaza.
Otec Preca, na Malte známy ako Dun George, pocítil už pred svojím svätením povolanie vyučovať tých, ktorí náboženské vzdelanie naliehavo potrebovali. Už v roku 1906 mal latinsky rozpísanú rehoľu pre spoločenstvo stálych jáhnov, ktorí by pomáhali biskupom v kresťanskej formácii veriacich. Túto rehoľu zamýšľal predložiť na schválenie pápežovi Piu X. Krátko nato však tento projekt pozmenil. Sám začal formovať skupinu mladých mužov tak, aby boli neskôr schopní učiť ďalších. Jeden z jeho prvých žiakov, mladý robotník z maltských dokov, služobník Boží Eugen Borg, sa neskôr stal prvým generálnym predstaveným Spoločnosti, ktorú Preca založil.
Spoločenstvo nazvané Spoločnosť kresťanskej náuky (Society of Christian Doctrine; SDC) bolo založené v Hamrunu na Malte začiatkom roku 1907. Na počiatku trpeli bratia nedostatkom všetkého okrem bratskej lásky a zdravého kresťanského vyučovania. Za svoje moto si zvolili písmena M.U.S.E.U.M., ktoré sú počiatočnými písmenami latinského „Magister Utinam Sequatur Evangelium Universus Mundus“, v preklade: „Božský Učiteľ, nech celý svet nasleduje evanjelium!“1
Nie všetci však víziu otca Georgea o náboženskom vzdelávaní laikov prijímali kladne. Niektorí si dokonca jeho dobré zámery vykladali zle. Predkladať Bibliu a teológiu tak, aby ich mohli chápať robotníci a laici, to bola vtedy myšlienka vskutku revolučná. O to viac šokujúci bol sen bl. Georgea o formácii laikov – mužov aj žien, ktorí by potom hlásali Božie slovo ďalším ľuďom. Jeho Spoločnosť a jeho rehoľa boli maltským biskupom schválené po 25 rokoch.
V tej dobe, keď štátnych škôl bolo málo a školská dochádzka nebola povinná, sa postupne v jednej farnosti za druhou otvárali centrá pre katolícke vyučovanie, vedené Spoločnosťou. Ľudia náboženské vzdelanie veľmi naliehavo potrebovali. Ich kresťanský život bol z veľkej časti založený iba na prijímaní sviatostí a na ľudovej zbožnosti, bez skutočnej znalosti učenia cirkvi. Pre deti a mladých ľudí, ktorí každý deň dochádzali do centier otca Georgea, pripravovali katechéti nielen vyučovanie, ale aj rôzne výlety a hry.
Už od samého začiatku chcel otec Preca vyučovať ako mladých, tak aj dospelých, ale najdôležitejšie pre neho zostávala formácia horlivých celibátnych katechéti z jeho Spoločnosti. Po skončení výučby detí aj dospelých majú katechéti uložené stráviť každý deň jednu hodinu spoločnou modlitbou a formáciou.
Otec Preca vyučoval aj svojimi knihami. V tej dobe medzi sebou na Malte súťažili taliančina a angličtina. George Preca však písal v maltčine, jazyku prostých ľudí, aby mu každý rozumel. Napísal okolo 150 publikácií – od kníh až po letáky. Sestavil tiež množstvo modlitieb. Z nich ho poznávame ako mystika, ktorý vo všetkom, čo ho obklopovalo, neustále hľadal Boha. Zvláštnu úctu mal k tajomstvu Vtelenia a k slovám z evanjelia sv. Jána: „Verbum caro factum est“ (Slovo sa stalo telom, Ján 1,14). Blahoslavený otec Preca bol tiež veľmi vyhľadávaným spovedníkom, pretože dokázal utešiť. Dokonca sa zdá, že skrze jeho službu došlo aj k uzdraveniam.
V roku 1950 sám otec Preca poslal šesť členov Spoločnosti evangelizovať do Austrálie. Okrem toho sa dnes centrá Spoločnosti SCD nachádzajú tiež v Albánsku, Keni, Sudáne a Veľkej Británii. Charizma otca Georgea je stále živá a mnohí zažívajú povolanie k službe v jeho Spoločnosti.
Otec George Preca zomrel na Malte vo vesnici Santa Venera 26. júla 1962. Jeho ostatky sú uložené poblíž materského domu Spoločnosti v Blata l-Bajda. Nezáväzná pamiatka tohto nového blahoslaveného sa slávi dňa 9. mája.
Preložila z angličtiny Monika Kršková.
