Barbora Turková, Haig Utidjian, Evžen Kindler
Tento rok uplynulo tisíc rokov od toho, čo v arménskom kláštore Narek pri jazere Van zomrel mních Grigor (Grigor) z Nareka.
Arménsko oficiálne prijalo kresťanstvo v r. 301, a tak pred dvoma rokmi oslávilo 1700 rokov od tejto veľkej udalosti. Prijatie kresťanstva znamenalo aj dôslednú orientáciu kultúry, vrátane kultúry literárnej. A tak má Arménsko od uvedenej doby množstvo nádherných diel, z ktorých mnohé úzko súvisia s kresťanskou vierou, s udalosťami a výroky uvedenými v Bibli a s liturgiou.
Počas svojho života, ktorý takmer celý strávil v kláštore Narek, napísal Grigor z Nareka množstvo diel – mimo iného komentár k Veľpiesni, chválospevy na Pannu Máriu, na svätý Kríž a na svätých apoštolov a tiež knihu duchovných ód.
Avšak najväčšej úcte sa teší dielo, ktoré písal pred svojou smrťou na žiadosť spolubratov z Nareka. Nazýva sa Kniha žalozpiev alebo Kniha modlitieb, niekedy stručne a jednoducho Narek. Má 95 častí, z ktorých každá nesie titul Slová k Bohu z hlbokých srdca.
Arménski kresťania túto knihu veľmi ctia, modlia sa niektoré jej časti ako súkromnú prípravu k svätému prijímaniu aj pri iných príležitostiach, napr. keď prosia o uzdravenie v chorobe alebo o dobrú smrť.
Vieme, že poézia – najmä moderná – používa rôzne myšlienkové „skoky“, ktoré majú čitateľa podnietiť k samostatnému poznaniu toho, čo sa za takýmito skokmi skrýva, čiže majú ho podnietiť k prežitiu istého vzťahu. Ide vlastne o isté básnické ozdoby, ťažko zaraditeľné medzi tie, o ktorých sme sa učili v škole. Starobylá arménska poézia (a nie len poézia, ale aj napr. duchovná hudba) sa v tomto zmysle často moderné poézii podobá. Niekedy sú také Grigorove básnické ozdoby tak bohaté, že ponúkajú dokonca viac interpretácií a dnešní prekladatelia môžu debatovať o tom, ktorá je vhodnejšia (pozri napríklad verš nižšie uvedenej ukážky so slovami „zhustenú tekutinu posledného závesu“).
Ako ukážku uvádzame preklad modlitby k Duchu Svätému obsiahnutej v 33. časti Knihy modlitieb. Vieme, že najneskôr od r. 1177, keď Nerses z Lambronu napísal svoj komentár k liturgii, bola táto modlitba vložená do arménskej eucharistickej liturgie a je tu používaná dodnes. Rubriky arménskeho misálu upresňujú: „Keď je celebrantom biskup, vezme na svoje prsia svoje vzácne palium a prichádzajúc k stolíku pri oltári, padajúc na kolená povie potichu a neslyšne s pretekajúcimi slzami túto modlitbu k Duchu Svätému, ktorý uskutočňuje tento akt. Je-li celebrantom iba kňaz, Opona budiž zatemnená a za ňou nech je táto modlitba povedaná v skrytosti.“
D.
Všemohúci, dobrotivý, lidumilný Bože všetkých,
Tvorca viditeľného a neviditeľného,
zachraňujúci a upevňujúci, ochraňovateľ a mierotvorca, Ty mocný Duchu Otca:
snažne prosíme s rozpaženými rukami, s krikom vzdychajúcej modlitby,
stojac pred Tvojou hroznou prítomnosťou.
Približujeme sa s veľkým chvením, aby sme s obrovskou bázňou
učinili najprv túto slovnú obetu
Tvojej nevyspytateľnej moci,
akožto zdieľajúcej nerabovateľnú otcovskú česť
na tróne, v sláve a v tvorení,
a spytujúcemu skrytost hlbokých tajomstiev
najdokonalejšej vôle Emmanuelovho otca,
ktorý Ťa posiela a ktorý je spasiteľ, životodarca a stvoriteľ všetkého.
Skrze Teba nám bola oznámená
trojitosť osôb jednotného Božstva,
z ktorých si poznávaný aj Ty, ó nepochopiteľný.
Tebou a skrze Teba, tí prví –
výhonky pokolenia praotcov, nazývané vidúcimi –
vyhlasovali nezastreté rečami slov
minulé veci i veci prichádzajúce; ty, ktoré boli, aj ty, ktoré ešte nenastali.
Ó Boží dychu, Mojžiš Ťa zvestoval:
Ty – keď si sa pohyboval nad vodami, neobmedzená sila,
s hroznou obklopujúcou starostlivosťou,
pokrývajúc svojimi krídlami ochraňujúcim spôsobom so slitovnou láskou novo zrodené –
si učinil známe tajomstvo krstiteľnice.
Na príklade téhož vzoru,
predtým, než si vztyčil zhustenú tekutinu posledného závesu,
stvoril si, Ty mocný jako Pán, celé prirodzenosti
naprosto úplne všetkých podstat všeho bytí z nebytia.
Skrze Teba sú tvorené pre obnovu vzkriesenia
všetky tieto Tvoje bytosti v onom čase,
ktorý je posledným dňom tohto života a prvým dňom zeme živých.
Teba poslúchal v jednote vôle, rovnako ako svojho Otca,
s Tebou rovnakorodný, rovnakej bytosti s Otcom, prvorodený Syn, v našej podobe;
On Ťa radostne hlásal ako pravého Boha,
rovného a súpodstatného so svojím mocným Otcom,
a vyhlásil rúhanie proti Tebe za neodčiniteľné
a umlčal zlolajné ústa tých, ktorí sa proti Tebe vzpúzajú,
ako aj tých, ktorí bojujú proti Bohu,
a dal milosť tým, [ktorí sa vzpúzajú] proti nemu samému,
spravodlivý a neposkvrnený, ten, ktorý nachádza všetkých,
ktorý bol zrazený pre naše hriechy
a vstal pre naše ospravedlnenie.
Jemu sláva skrze Teba, a Tebe chvála
s všemohúcim Otcom, na veky vekov. Amen.
E.
Opäť budem opakovať tentýž rad slov,
kým nebude zázračne zjavený vplyv istoty svetla,
znovu prinášajúce s výšosti dobré zvesti pokoja.
Snažne a úpenlivo prosíme so slzavým vzdychaním
z celej duše Tvoju oslavenú stvoriteľskú moc
neporušiteľného, neučiněného a nadčasového slitovného Ducha,
Teba, ktorý sa za nás prihováraš
s nevysloviteľným stonaním u milostivého Otca;
ktorý opatruješ sväté a očisťuješ zhřešivších
a buduješ [z nich] chrámy
živé a oživujúce vôle najvyššieho Otca.
Zbav nás teraz všetkých nečistých skutkov,
ktoré nečiní zalíbenie pre Tvoje prebývanie;
a nech v nás nezhasne žiara svetla Tvojej milosti –
vo vnímavých očiach nášho porozumenia;
lebo sme sa dozvedeli, že sa s nami zjednocuješ
skrze modlitbu a vybraný život hodný kadidla.
A ako jeden z Trojice je obetovaný a iný [túto obetu] prijíma,
byť nám naklonený skrze zmierovú krv svojho prvorodeného,
nech prijmeš naše úpenlivé prosby a vyzdobíš nás
ako čestné príbytky úplne pripravené,
hodné radostne okusit nebeského Baránka,
aby sme dostali bez odsudzujúcich trestov
túto nesmrteľnosť dávajúcu manu života a nového spásenia.
A nech sa naše pohoršenie roztaví v tomto ohni
– tak ako to prorokovo – živým horiacim uhlím
prinášaným v kliešťach,
aby bol vo všetkom prehlásený Tvoj súcit,
tak ako [bola] Synom Božím [prehlásená] Otcova sladkosť,
ktorá priviedla márnotratného syna do otcovského dedičstva
a pozdvihla neviestku do nebeského kráľovstva
blaženosti spravodlivých.
Áno, áno, aj ja som jedným z nich:
prijmi ma s nimi, ako túžiaceho po veľkej lidumilnosti,
spaseného Tvojou milosťou a vykúpeného Kristovou krvou,
aby pre to všetko bolo vo všetkom poznávané Tvoje božstvo
oslavené s Otcom v rovnakej cti,
v jedinej vôli a v jedinej chválenej vláde.
Lebo Tvoj je súcit a sila a lidumilnosť,
moc a sláva na veky vekov. Amen.
Preklad B. T., E. K., H. U.
