(jedno spontánne svedectvo)
Pýtali ste sa, prečo mám rada čítanie zo Starého zákona o Eliášovom stretnutí s Hospodinom na hore.
To čítanie sa totiž vzťahuje k môjmu prvému obráteniu, malo mi vtedy dvadsaťdva. Bolo to veľmi silné, a pretože som dovtedy o Bohu nič nevedela, nemohla som pochopiť, čo sa stalo. Zažila som niečo, čo som nevedela vôbec nijako opísať a vysvetliť. A ani nebolo komu.
Až po nejakej dobe som „náhodou“ narazila v Biblii na Eliáša a jeho stretnutie s Bohom na Chorébe (ani neviem prečo a ako, dovtedy som Bibliu nečítala). Okamžite som si spomenula na svoj zážitok Boha v tichu (alebo vánku), na ktorý nikdy nezabudnem. Na to, ako mi potom stále znelo v hlave niečo ako: „Môj život nie je môj!“ Chcela som utekať, zahrabať sa hlboko pod zem, skryť sa kamkoľvek. A zároveň som mala jediné prianie: „Buď len Ty!“
V tomto úryvku o Eliášovom stretnutí s Bohom som vtedy prvýkrát našla vysvetlenie toho, čo som zažila. A kedykoľvek toto čítanie počujem, moje spomienky sa mi začnú živé vybavovať. I po mnohých rokoch.
-m-
