Klement Alexandrijský
Hymnus Kristu Spasiteľovi je považovaný za najstaršiu zachovanú kresťanskú báseň. Bol složený v egyptskom Alexandrii približne roku 190 v starobylom a zložitom gréckom metre, malebným jazykom za užitia mnohých archaických výrazov odkazujúcich na klasických gréckych autorov.
Autor hymnu, teológ a učiteľ miestnej cirkevnej obce, Klement, ho zaradil na záver svojho spisu Vychovávateľ, v ktorom zhrnul základné poučenie pre kresťanov, akúsi nevyhnutnú prípravu či „predškolské vyučovanie“, bez ktorého podľa jeho názoru nie je možné vstúpiť do hlbšieho poznania kresťanskej náuky.
Dôraz je tu kladený predovšetkým na duchovné detstvo, do ktorého sa vstupuje krstným znovuzrodením a ktoré znamená nielen prijatie za Božie deti, ale aj osvojenie si detskej nevinnosti, prostoty, čistoty, slobody a „nezkrotenosti“ zlom,1 skromnosti a štedrosti, učenlivosti a oddanosti. Hymnus najdôležitejšie prvky celej knihy zhrňuje a vzdáva vďaky Ježišovi ako jedinému pravému Vychovávateľovi veriacich.
V staroveku samotnom nebol tento hymnus príliš známy. Od devätnásteho storočia boli jeho preklady do rôznych jazykov niekoľkokrát zhudobnené a sú obľúbenou súčasťou mnohých kancionálov. Preklad celého spisu Vychovávateľ vrátane tohto záverečného hymnu vyjde tento rok v nakladateľstve Oikúmené.
1Udidlo hrebčík nezkrotených,
křídlo vtákov nebludných,
kormidlo plavidiel neomylné,
pastieri oviec kráľovských,5deti svoje prosté
zhromaždi,
ať sväto spievajú,
čisto oslavujú
ústami bezúhonnými
10Krista, vodcu detí.Králi svätých,
Slovo Otca najvyššieho
všetko si podmaní,
vláda múdrosti,
15opora v námahách
večne radostná,
Ježišu, spasiteľu
rodu smrteľníkov,
pastier, oráč,
20kormidlo, udidlo,
křídlo, ktoré k nebu vynáša
presväté stádo,
rybár ľudí
spasených z oceánu zla,
25vábia nevinné ryby
návnadou života sladkého
von z nepriateľských vĺn.Svätý pastier
oviec duchovných,
30vládni, králi,
nad deťmi nedotknutými:
šlépěje Kristove
sú cestou do neba.35Slovo navždy trvajúce,
vek bezhraničný,
svetlo večné,
prameň milosrdenstva,
tvorca cnosti
40v tých, kto Boha oslavujú
dôstojným životom.Kristus Ježišu,
mlieko nebeské
zo sladkých pŕs
45rozkošnej Nevesty,
tvojho múdrosti,
prýštiace.
Malí,
čo jemnosť úst
50si strážia,
sytení
rosou Ducha
z ňader Slova,
v tanci spievajme spoločne
55proste chvály,
piesne neomylné
kráľovi Kristu
čo daň posvätnú
za učenie životodarné;
60buďme pokornou družinou
mocného Dieťaťa.Tanečný sprievod pokoja,
ľud vyrovnaný,
pokolenie Kristovo,
65spievajme spoločne
Bohu pokoja.
Dve vysvetľujúce poznámky k textu hymnu:
K veršu 2: „křídlo vtákov nebludných.“ Podľa Platónovho Phaidra duši človeka v styku s božskou krásou, múdrosťou, dobrom narastajú křídla. Klement nadväzuje na tento obraz a hovorí, že „křídla na cestu do nebeského Jeruzaléma“ sú dané človeku, ktorý sa Bohu úplne odovzdá a snaží sa mu pripodobniť (najmä milosrdenstvom).
K veršom 21–22: „křídlo, ktoré k nebu vynáša / presväté stádo.“ Tu Klement kupodivu skutočne použil slovo „stádo“, aj keď predstava okrídlených oviec je trochu bizarná. (Slovo použité tu pre „stádo“ sa v gréčtine používa o ovciach a prenesene aj o ľuďoch – a to mimochodom aj v starých textoch nezávislých na bibli). V náväznosti na obraz okrídlených ľudských duší sa však predstava okrídleného „stáda“ stáva prijateľnejšou.
(Z gréčtiny preložila a úvodom a poznámkami opatřila Veronika Černušková.)
