Blog
Tvoje hruď, na kríž pribitá
Nie preto som Ti, Bože, lásku vzdala,
že si za to sľúbil celé nebá;
nie preto som sa pred Tebou vždy trasla,
že som sa bohu krutých trestov bála.
Ale dojímam sa myšlienkou tou stálou,
ako Tvoja hruď, na kríž pribitá, sa bielila,
mňa dojímali rany Tvojho tela,
Tvoja smrť a jej hrôza nesmierna.
Tvoja láska ma viaže, že keby nebola neba,
predsa by som Ti bola verná ďalej,
a keby nebolo pekla, bála by som sa Teba.
Nič mi nedávaj, že milujem Ťa stále:
Nebo, hoci by som v to, večer dúfam, nedúfala,
predsa by som Ťa ako teraz vždy milovala.
(sonet pripisovaný skôr sv. Terezii od Ježiša,
preklad Otto F. Babler, 1925)
