Blog
1 Kráľ 18,30b–35
Čítať ďalej
Myslime na Neho bez prestania!
Vavrinec od Vzkriesenia (1614–1691)
Spolu s týmito riadkami Vám posielam odpoveď na list, ktorý som dostal od našej dobrej sestry N... (1); buďte tak laskavá a predejte jej moje písanie. Zdá sa mi, že má veskrze dobrú vôľu, ale že chce byť – pokiaľ ide o duchovný rast – rýchlejšia než milosť: človek sa nestane svätým naraz!
Odovzdávam Vám ju, musíme si vzájomne pomáhať radou a ešte viac dobrým príkladom. Dajte mi občas vedieť, ako sa jej darí a či je ako sa patrí horlivá a poslušná.
Často myslime na to, má milá matka, že našou jedinou úlohou v tomto živote je páčiť sa Bohu: nie je všetko ostatné hlúposťou a pošetilosťou? Žijeme už viac ako štyridsať rokov ako rehoľníci, využili sme ich na to, aby sme milovali Boha a slúžili mu, jemu, ktorý nás k tomu vo svojom milosrdenstve povolal? Napĺňa ma stud a smútenie, keď na jednej strane myslím na veľké milosti, ktoré mi Boh udelil a ktoré mi bez prestania i naďalej udeluje, a na strane druhej, ako som ich zle využil, a na svoje pomalé a liknavé postupovanie vpred na ceste dokonalosti.
Pretože nám Boh vo svojom milosrdenstve daruje ešte trochu času, dajme sa hbitě a radostne do diela! Dožeňme stratený čas! Znovu sa s plnou dôverou obráťme k tomuto dobrému Otcovi, ktorý je vždy ochotný láskyplne nás prijať. Zriekajme sa, má milá matko, zriekajme sa z lásky k nemu veľkodušne všetkého, čo nie je on, on si predsa zaslúži nekonečne viac. Myslime na neho bez prestania. Vložme v neho všetku svoju dôveru, nepochybujem o tom, že čoskoro zakúsime pôsobenie a prebytok jeho milostí, s ktorými zmôžeme všetko, bez nich však budeme len a len upadať do hriechu.
Nebezpečiam a úskaliam, ktorých je život plný, sa nemôžeme vyhnúť bez stálnej, aktuálnej Božej pomoci; prosme o ňu bez prestania. Ako ho ale môžeme prosiť, keď s ním nie sme? Ako s ním môžeme byť, aniž by sme na neho často mysleli? Ako na neho môžeme často myslieť, keď sme si z toho neurobili svätý návyk? Povedali mi, že Vám rozprávam stále to isté. To je pravda: nepoznám žiadny vhodnejší a jednoduchší prostriedok než tento! A pretože sám žiadny iný nepoužívam, odporúčam ho každému. Človek musí určitú vec spoznať, než si ju bude môcť zamilovať: aby sme spoznali Boha, musíme na neho často myslieť. A keď ho potom budeme milovať, budeme na neho myslieť tým častejšie, veď kde je náš poklad, tam je naše srdce (2). Premýšľajte o tom často a veľa!
28. marca 1689(1) Adresátkou tohto listu je nejaká rehoľníčka, ktorej meno nepoznáme, a nepoznáme ani meno onej „dobrej sestry“, ktorej je adresovaná priložená odpoveď.
(2) Mt 6,21.
Prenesené z knihy: Bruder Lorenz von der Auferstehung, Gesammelte Werke
Vydali: sr. Ancilla Karl OCD a P. Antonio Sagardoy OCD
V nakladateľstve: CERF Paríž, 1991
Preložil a upravil: Norbert Žuška, OCarm.
Napíšte abstrakt
Čítať ďalej
Vlny nekonečnej Božej nehy
Pánu Bohu sa páči, že milujem svoju maličkosť a svoju chudobu, páči sa mu moja slepá nádeje v jeho milosrdenstve... to je môj jediný poklad. (D 197)
Ach..., ako málo sú známe Ježišova dobrota a jeho milosrdná láska!... Je pravda, že máme-li sa tešiť z týchto pokladov, musíme sa pokořiť, uznať svoju ničotu. A toto nechce mnoho ľudí urobiť. (D 261)
Na všetkých stranách je tvoja milosrdná láska zneuznávaná, odmietaný. Srdcia, ktorým túžiš preukazovať milosrdenstvo, obracajú sa k tvorom a prosia ich o šťastie a o ich ubohú náklonnosť, miesto aby sa vrhli do tvojej náruče a prijali tvoju nekonečnú lásku...
Môj Bože, zostane tvoja zhrzená láska v tvojom srdci? Zdá sa mi, že keby si našiel duše, ktoré by sa obetovali ako celopal tvojej láske, rýchlo by si ich strávil, zdá sa mi, že by si bol šťastný, keby si nemusel potláčať vlny nekonečnej nehy, ktoré sú v tebe...
Ak sa tvoja spravodlivosť rada rozlieva, hoci sa rozprestiera len na zemi, oč viac túži tvoja milosrdná láska zapalovať duše, keď tvoje milosrdenstvo stúpa až k nebesám... (1)
Ježišu, kéž som ja tou šťastnou obeťou! Spáľ svoj celopal ohňom svojej božskej lásky!... (AS 171n)
(1) Srov. Ž 35,5.
(D = Listy, AS = Autobiografické spisy)
