Vedieš ma ako ruka matky.
Kto si, Svetlo, ktoré ma napĺňaš
a osvetľuješ tmu môjho srdca?
Vedieš ma ako ruka matky,
a keby si ma opustilo,
nemohla by som ísť ani o krok ďalej.
Si priestor, ktorý obklopuje moje bytie
a ukrýva ho v sebe.
Si mi bližšie než ja sama sebe,
najímašie než moje najhlbšie nitro,
a predsa neuchopiteľný a neobsiahnuteľný,
prenikáš každé meno:
Duchu Svätý – večná Láska!
(Terézia Benedikta od Kríža, úryvok zo svätodušnej novény 1937)
