Štrnásť dní sme sledovali, ako sa na nás pomaly chystá veľký deň útoku. Ukazovalo na to všetko: od hĺbenia únikových zákopov až po prípravy za účelom evakuácie ranených. Bohužiaľ, nepatrím k tým, ktoré ofenzíva priamo ohrozuje; napriek tomu som počas tohto obdobia jasne cítil, aké to je, sledovať, keď sa život s blížiacim sa dátumom stáva problematickou záležitosťou. Mysel sa už náhle nedokáže zachytiť pri žiadnej vzdialenej perspektíve a človek sa pomaličky pristihne, že žije, ako by už nebol z tohto sveta.
Čo vzejde z tejto strašnej bitky? Je to stále hlbšia kríza a zoufalo pomalý vývoj premeny Európy. Mohli by však udalosti prebiehať rýchlejšie? … Aby sme svoje životy nepromarnili a nepokazili, ponúknime ich Bohu, aby nad všetky očakávania zužitkoval boj, ktorý nás obklopuje.
(Pierre Teilhard de Chardin SJ /1881–1955/, list z fronty, sesternici, 7. októbra 1915;
citované podľa knihy Pierre Teilhard de Chardin, Zrod myslenia. Listy 1914–1919, 2021)
