Bez lásky sú všetky diela naprázdno...

Toto svetlo predstavuje lásku, ktorá má osvetľovať, oblažovať všetkých, nikoho nevyjímajúc...Terézia z Lisieux (1873–1897)

Pocítila som, že do môjho srdca vstúpila blíženská láska, potreba zabúdať na seba, aby som robila radosť iným, a od tej doby som bola šťastná! (AS 96)

Pochopila som, že bez lásky sú všetky diela len ničota, a to aj diela najskvostnejšie, ako je vzkriesenie mŕtvych alebo obrátenie národov... (AS 167)

Ježiš mi dal milosť, že som pochopila, čo je láska. Skôr som to tiež chápala, to je pravda, ale nedokonale. Neuvažovala som dôkladne o týchto Ježišových slovách: „Druhé prikázanie je PODOBNÉ prvému: milovať budeš svojho blížneho ako seba“ (1). Zvlášť som sa snažila milovať Boha, a keď som ho milovala, pochopila som, že sa má láska nesmie prejavovať len slovami, lebo: „Ne každý, kto mi hovorí: Pane, Pane, vojde do nebeského kráľovstva, ale ten, kto plní vôľu môjho nebeského Otca“ (2). Túto vôľu mi dal Ježiš poznať viackrát, povedala by som, že skoro na každej stránke svojho evanjelia. (AS 214)

Keď som rozjímala o týchto Ježišových slovách, pochopila som, ako je moja láska k sestrám nedokonalá. Videla som, že ich nemilujem tak, ako ich miluje Pán Boh. Teraz chápem, že dokonalá láska spočíva v tom, aby sme znášali chyby druhých, aby sme sa nedivit ich slabostiam, povzbudili sa najmenšími skutkami cnosti, ktoré u nich vidíme. Ale predovšetkým som pochopila, že láska nesmie ostať uzavretá na dne srdca. Ježiš povedal: „Keď sa svietnik rozsvieti, nestavia sa pod nádobu, ale na podstavec, takže svieti všetkým v dome“ (3). Mám zato, že toto svetlo predstavuje lásku, ktorá má osvetľovať, oblažovať, a to nielen mojich najdrahších, ale všetkých v dome, nikoho nevyjímajúc. (AS 215)

Ano, cítim to, keď preukazujem lásku, je to Ježiš, kto vo mne koná. Čím viac som s Ním spojená, tým viac aj milujem všetky svoje sestry. Keď chcem v sebe rozmnožiť túto lásku, hlavne keď sa zlý duch pokúša postaviť mi pred oči moje duše chyby tej alebo onej sestry, ktorá je mi menej sympatická, chvatne sa snažím objaviť jej cnosti, jej dobré priania. Hovorím si, či som ju videla raz klesnúť, ona si mohla mnohokrát odniesť víťazstvo, ale z pokory to skrýva, a aj to, čo sa mi javí ako previnenie, môže byť veľmi dobre vzhľadom na jej úmysel úkonom cnosti. (AS 215n)

(1) Mt 22,39; (2) Mt 7,21; (3) Mt 5,15.

(AS = Autobiografické spisy)