Dnes si bosý Karmel pripomína pamiatku blahoslaveného Maria-Eugène od Dítěte Ježíše OCD /Henri Grialou, 1894–1967/ – a to vo výročný deň, keď prijal kňazské vysviacku a zároveň znamenie, že jeho túžba po vstupe na Karmel vychádza od Pána (4. februára 1922).
Henri vnímal už od detstva svoje povolanie ku kňazstvu. V sedemnástich rokoch vstúpil do seminára v Rodez, kde ho nadchla autobiografia Terezie z Lisieux. Zaobstaral si vlastný výtlačok a čítal „Dějiny duše“ stále znova. Po dvoch rokoch štúdium prerušil a dobrovoľne sa prihlásil do armády. Mladičký dôstojník strávil päť rokov na fronte a zúčastnil sa najkrvavejších bitiek 1. svetovej vojny (l’Argonne, Verdun). Bola to práve (dosiaľ neblahorečená) Terezie, ktorej zveroval v zákopoch do ochrany seba aj svojich vojakov. Za svoje nasadenie obdržal najvyššie francúzske štátne vyznamenanie – Rád čestnej légie – a roku 1919 sa šťastne vrátil do seminára a pokračoval v príprave na kňazstvo; pri vstupe na Karmel (1922) potom prijal rovnaký rehoľný prídomek ako jeho dôverná ochrankyňa Terezka („od Dítěte Ježíše“).
Vojna je bezpochyby tvrdá, desivá, barbarstvo; nesie so sebou veľké útrapy. (...) Večer po bitke však človek opäť zistil, že je stále človekom, a predovšetkým kresťanom – a vtedy, keď počuje stenanie ranených ubožiakov alebo chroptenie umierajúcich, trpí najviac.
Stále sme zasypávaní guľkami. Tuto tak strašne prudko hvízdali okolo nás, že v tú chvíľu nikto nevie, ako sa vyhnúť. (…) Sestra Terezie ich odstrkuje a chytá.
(Maria-Eugène od Dítěte Ježíše /1894–1967/, dva úryvky z korešpondencie, 1914)
