Keď človek vie, že Boh na neho hľadí neustále s veľkou pozornosťou, ako by na svete nebol nikto iný, komu by naslúchal a bol tu pre neho, než práve on,
a že Boh nekonečne túži po tom byť s ním, byť od neho milovaný, vzývaný, byť ním vyhľadávaný vo svojich potrebách,
a že je Bohu rozkošou zdieľať sa s človekom, dávať mu zažívať v vnútri, ako láskyplne a nežne sa stará o človeka, ktorý Ho hľadá:
pokud človek toto pociťuje, má sa cvičiť v tom, že si dodá odvahy k opätovaniu lásky a povie:
„Ó, Bože, kde som, prečo žijem, ak nie preto, aby som miloval Teba, svojho Pána… Ó, môj Bože, daj, aby sme žili spolu, Ty a ja, ja v Tebe.“
(Dominik od sv. Alberta O.Carm. /1596–1634/)
