Ak máme čo do činenia s nejakou nepríjemnou dušou, neodmietajme ju, nikdy ju neopúšťajme. Majme vždycky „meč ducha“ v ústach, aby sme ju vzpružili z jej omylov: nenechávajme veciam voľný priebeh, aby sme uchránili svoj pokoj; bojujme stále, dokonca aj keď nie je šanca, že bitku vyhráme. Čo záleží na úspechu? Boh od nás požaduje, aby sme sa nezastavovali pred námahami boja, aby sme nestrácali odvahu a nehovorili: „Čím ďalej tým horšie! Nedá sa s ňou už nič robiť, nechám toho.“ Ó, to je zbabělstvo; je potrebné plniť svoju povinnosť až do konca.
(Terézia od Dieťaťa Ježiša, Posledné rozhovory, 6. apríla 1897)
