Každé utrpenie sa mu javí ako nepodstatné.

Čo človeku, ktorý dosiahol zjednotenie s Bohom, zostáva? Zostáva mu duša plná Boha a telo plné utrpenia. Na dno tejto duše však Boží pohľad preniká tak často, že sa mu každé utrpenie javí ako nepatrné, a Boh mu pri každom svojom príchode do jeho vnútra v jedinom záblesku ukazuje, čo má robiť.

(Ján Tauler OP /1300–1361/, kázanie 57.8)