„Dal svoj život ako výkupné.“ Ale komu bolo to výkupné vyplatené? (…)
Do tejto otázky mi vniesla svetlo úvaha o tom, čo prežívajú ľudia závislí na drogách. Človek užívajúci drogy je súčasne svojím vlastným katom i zajatcom. Rovnako je človek aj prvou obeťou svojho hriechu, jehož podstatou je túžba byť (nie je to smiešne?) vlastníkom seba samého. Hriešnik je rovnako ako človek závislý na drogách prvou obeťou svojich omylov. Vykúpenie rozumiem takto: vymkli sme sa Bohu, ušli sme od neho, načež ten, ktorý prišiel o svoje vlastníctvo – Boh –, ide za zlodejom (za nami) a hovorí mu: „Zaplatím ti, aby sa vrátil. Dám ti sám seba ako výkupné, aby si zanechal toho čierneho obchodu a nepredával už pod cenou to vrcholné umelecké dielo, ktorým je človek; miesto toho sa vráť, kam patríš.“ To Láska sama sa urobila služobníkom a darovala sa zlodejovi.
(Abbé Pierre /Henri Grouès, 1912–2007/, Testament)
