Ak však Boh zasiahne, aby odklonil naše srdcia, aby silou pritiahol k Sebe túžbu po šťastí a vzájomnej láske, ktoré v nás vzbudil počas šťastných rokov mladosti – potom si nemáme sťažovať. Nehnevaj sa na nášho Pána, ak túži z Teba urobiť viac než „obyčajnú kresťanku“. Vzhľadom k tomu, že Tvoja činnosť má mať veľký dosah, musí vyvierať zo srdca, ktoré trpelo: to je zákon, vo svojej podstate sladký… Až sa budeš cítiť smutná, paralyzovaná, klaňaj sa, prosím, a poddaj sa. Klaňaj sa tak, že Bohu ponúkneš svoj život, ktorý sa Ti zdá poničený okolnosťami; aká pocta môže byť krajšia než toto láskyplné vzdaní sa toho, čím sme mohli byť!... Poddaj sa, strat sa slepo v dôvere v nášho Pána, ktorý ťa chce urobiť hodnou Samého. A takisto sa mu to podarí, aj keby si mala zostať v tme až do konca, pokiaľ sa ho budeš stále držať za ruku, tým pevnejšie, čím sklamanejšia a smutnejšia budeš.
(Pierre Teilhard de Chardin SJ /1881–1955/, list z fronty, sesternici, 22. augusta 1915;
citované podľa knihy Pierre Teilhard de Chardin, Zrod myslenia. Listy 1914–1919, Malvern 2021)
