Ó, Bože mojej duše, ako máme vždy zhon, aby sme vás urazili, a ako máte zhon vy, aby ste nám odpustili!
Ó, pravý Priateľ, ako zle sa vám odpláca ten, kto je vaším zradcom! Ó, praví kresťania, pomôžte plakať svojmu Bohu, a to nielen kvôli Lazarovi onými tak súcitnými slzami, ale kvôli tým, ktorí snáď ani nebudú chcieť byť vzkriesení, aj keby ich Jeho Majestát volal.
Ó, moje Dobro, ako ste si dobre vedomý vín, ktorých som sa dopustila voči vám! Kiež už skončí, môj Pane, kiež skončí, ako aj viny všetkých ostatných. Prebuďte k životu týchto mŕtvych! Kiež je vaše volanie tak mocné, že aj keby vás neprosili o život, vy im ho predsa dajte.
Ani Lazar vás ostatne nežiadal, aby ste ho vzkriesili. Urobili ste to kvôli jednej hriešnici. Hľa, tu je iná, môj Bože, oveľa väčšia hriešnica. Kiež zažiari vaše milosrdenstvo: navzdory svojej biede vás prosím za tých, ktorí vás o to prosiť nechcú…
(Terézia od Ježiša, Zvolanie duše k Bohu, 10,1.2.3; podľa pracovného prekladu Vojtecha Kohuta OCD)
