+ Drahá Wanda!
Pribalujem listy na cestu. (…) Teraz Ti chcem ešte povedať a dopovedať, čo som Ti povedal už v piatok: dôveruj Bohu, ktorému Ťa a Tvoju skúšku zverujem s pokornou prosbou. Zverujem Ťa Kristovi a zverujem Ťa Jeho Matke. Keďže v poslednom bode máš ešte nejaké vnútorné ťažkosti „so sebou“, chcem ten bod, môžem-li to tak povedať, urobiť svojim. Moje zverenie sa Matke tiež prichádzalo postupne a stálo určité sily. Poslal ma k Nej Syn. A sv. Ľudovít de Montfort ma naučil, aký veľmi stojí vzťah k Nej na vzťahu k Vykupiteľovi a k Nejsvätejšej Trojici. Prosím, aby si si s tými ťažkosťami nerobila starosti. Beriem Tvoju vec za svoju. A dôverujem. Ešte Ti dám pred odchodom škapulíř.
Br. [atr]
(Karol Wojtyła /1920–2005/, korešpondencia z 60. rokov)
