A potom sú tu tie chvíle, keď k nám prichádza v obete svätej omše, ktorá nás spája s jeho zkrvaveným krížom, a vo svätom prijímaní, kde je už v sláve, ale kde sa nás naďalej dotýka ranami svojich stigmat.
Chvíle, keď k nám vo svatom prijímaní prichádza, sú akoby „telesná večnosť“, keď si nás tlačí k srdcu a k svojmu milostiplnému utrpeniu, aby našim ubohým dušiam dal spoluúčasť na diele vykúpenia.
(kard. Charles Journet /1891–1975/, korešpondencia)