Kristov kríž je pre každého človeka otázkou: Uveríš či neuveríš? Prijmeš či pohŕdneš? Kristov kríž je nástroj, o ktorý sa dá a je nutné lámať pýchu. Je to strom, ktorého ovocia možno dosiahnuť len bez pýchy. Nebol pyšný Kristus, ktorý na ňom pnel. A blaze je tomu, kto prichádza tak znavený, zmučený a ubitý od sveta, že musel cestou i posledné zbytky svojej pýchy odhodiť ako neužitočné bremeno, nemoha už nič uniesť. Blaze tomu, kto prichádza s holými rukami, unavený a hladný, kto sa nemôže spoliehať na to, že niečo prináša, kto vidí a cíti, že sám nemá nič a potrebuje všetko. Kristov kríž je útočišťom tých, ktorí prichádzajú prosiť s plačom a na kolenách ako najbiednejší žobráci, pre ktorých už všetky dvere na svete sú zavreté a zamknuté.
(Jaroslav Durych /1886–1962/, Srdce a kríž, súkromný tlač revue Na hlbinu, 1932)
