25. decembra vám určite pošlem svojho anjela, aby položil moje úmysly k hosti, ktorú premeníte. Z hĺbky svojho srdca vám ďakujem, že budete slúžiť jiternú omšu za našu matku a za mňa. Až budete pri oltári, budeme spievať vianočné matutinum… Braček, nezmýlil ste sa, keď ste povedali, že mojím úmyslom bude bezpochyby „poďakovať Ježišovi za najväčší deň milosti“. Vianočná noc 1886 bola pre moje povolanie rozhodujúca – musím ju nazvať „nocou svojho obrátenia“. V tej požehnanej noci, o ktorej je napísané, že ožaruje slasti samotného Boha, ma Ježiš, ktorý sa stal dieťaťom z lásky ku mne, vyprostil z plienok a detských nedokonalostí. Tak ma premenil, že som sa už nepoznávala.
(Terézia od Dieťaťa Ježiša a Svätej Tváre, list 201, otcovi Roullandovi, 1. novembra 1896)
