Predtým sa mi zdalo, že svätosť človeka záleží na ňom samotnom, teraz vnímam svätosť ako privilegovanú milosť, more milosti danej človeku. Asi sa teda menej snažím o činnosť a viac o otvorenosť Bohu, povedala by som, že viac stojím o Božiu pomoc než o svoj výkon. Natolko som prežila svoju ničotnosť a bezradnosť, že sa cítim byť úplne závislá na Bohu.
(Wanda Półtawská /1921–2023/, denníkový zápis z 21. marca 1967)