Vzmŕtvýstanie je treba vidieť v súvislosti s telesnosťou. Mnoho zásadných prvkov katolíckej doktríny sa týka ľudského tela: detské telo v jasliach, eucharistia ako dar tela, vzkriesenie Kristovho tela, naše vlastné vzkriesenie. Myslím, že naše ťažkosti porozumieť vzkrieseniu pramenia z toho, že máme sklon dívať sa na ľudské telo ako na sáčok mäsa a kostí. Telo je však niečo viac. Umožňuje nám byť s druhými. A zároveň nás obmedzuje. Keby som bol v vedľajšej miestnosti, nemohol by som byť tu s vami; keď niekto zomrie, nemôžem s ním hovoriť.
Vzmŕtvýstanie tela je teda oveľa viac než len oživenie nejakej mŕtvoly. Je to premena spôsobu, akým je nám Kristus prítomný, sú tak prekonané všetky hranice, ktoré nám kladie naša telesnosť. Na vzkriesenie sa môžeme dívať ako na premenu Krista do stavu, v ktorom dochádza k dokonalému zjednoteniu.
(Timothy Radcliffe OP /*1945/, úryvok z knižného rozhovoru Nazývam vás priateľmi, 2000)
