Alžbeta od Trojice (1880–1906)
Ježišu... aké sladké je ťa milovať, byť celkom tvojou, mať ťa ako jediné Všetko... Nech je môj život neustálou modlitbou, jediným dlhým úkonom lásky. Kiež ma nič nedokáže od teba oddialiť... Ako by som chcela, môj Majstre, žiť s tebou v tichu... Darujem ti celu svojho srdca, aby sa stala tvojou malou Betániou. Príď a oddýchni si. Tak ťa milujem... Chcela by som byť tvojou útěchou, a preto sa ti obetujem ako obeta, môj Majstre, pre teba a s tebou. Od teraz prijímam všetky obete a všetky skúšky, aj tú, že ťa nebudem cítiť blízko. O jedno jediné ťa prosím: abych bola vždy veľkorysá a verná.
Dnes som mohla ponúknuť Ježišovi mnohé obete v snahe prekonať svoju hlavnú chybu... Toľko ma to stálo, a preto vyznávam všetku svoju ubohosť... Keď počujem nejakú nespravodlivú poznámku, cítim, ako mi krv v žilách priamo vrie a ako sa celé moje bytie búri!... Ale Ježiš bol so mnou, počula som v hĺbke srdca jeho hlas, a tak som sa cítila pripravená to všetko vytrpieť pre jeho lásku.
Apoštol zvolal: »Nie ja žijem, ale žije vo mne Kristus« (srv. Gal 2,20). To je sen mojej karmelitánskej duše... Je to v prvej rade Kristov sen, a ja ho prosím, aby ho plne uskutočnil v našich dušiach; my sa snažme byť pre neho v istom zmysle »pokračovaním jeho ľudskosti«, v ktorej by on mohol oživiť celé svoje tajomstvo. Ja som ho prosila, aby sa vo mne usídlil ako Klanič, Vykupiteľ a Spasiteľ, a neumím vyjadriť pokoj, ktorý zaplavuje moju dušu pri pomyslení na to, že on nahrádza moje neschopnosti a že keď ja v každej chvíli klesám, on je prítomný, zdvíha ma a vynáša bližšie k svojmu srdcu, unáša ma do priepasti Božej podstaty, v ktorej už prebývame skrze milosť a v ktorej by som chcela byť pochovaná do takej hĺbky, z ktorej by ma už nikto nevyviedol na povrch. Presne tam nachádza moja duša dušu Jeho... Mlčím a klaniam sa Tomu, ktorý nás tak božsky miluje.
Napokon som celkom jeho a On je pre mňa všetkým; nemám nič, iba Jeho. On je moje Všetko! Teraz mám iba jedno prianie: milovať ho, milovať ho v každej chvíli, horliť pre jeho česť a starať sa o jeho šťastie ako pravá nevestka, ukonešiť ho tým, že mu vo svojej duši pripravím príbytok a útočisko, kde by mohol v sile svojej lásky zabudnúť na všetky nespravodlivosti a zlo sveta.
Aké je sladké milovať ťa, Ježišu, môj Milovaný, patriť ti a vedieť, že si pre mňa Vším! Od tej doby, čo prichádzaš každý deň do môjho srdca, sa naše jednota ešte viac upevnila. Kiež sa môj život stane nepretržitou modlitbou, dlhým úkonom lásky. Kiež ma od teba nedokáže vzdialiť nič, ani hluk ani roztržitosť... Pre tvoju lásku sa ti odovzdávam celým srdcom. Ponúkam ti komôrku svojho srdca, aby sa stala tvojou malou Betániou... áno, každý úder môjho srdca nech je jedným úkonom lásky. Môj Ježišu, môj Bože, aké je krásne ťa milovať a byť celkom tvojou!
Prevzaté z knihy: Alžbeta od Nejsvätější Trojice, Život v Božej chvále
Autor: Giovanna della Croce
Vydalo: KNA
