V každej minúte chce, abyste vychádzala zo seba a zanechávala všetky starosti, abyste sa uchyľovala do tejto samoty, ktorú si vyvolil v hĺbke vášho srdca. On je stále tam, aj keď to necítite; čaká na vás a chce s vami uskutočniť „podivuhodnú výmenu“, ako spievame v krásnej liturgii, dôvernosť Snúbenca a snúbenice. Vaše slabosti, vaše chyby, všetko to, čo vás skličuje, zo všetkého toho vás chce týmto nepretržitým kontaktom vyslobodiť On. Neřekl snáď: „Nepřišiel som, aby som súdil, ale aby som spasil“?
(Alžbeta od Trojice, list 249)
