Zábava za zábavou, marnivost za marnivostí, příležitost za příležitostí, začala som svoju dušu uvádzať do nebezpečenstva; bola som plná roztržitosti, rastla vo mne nechuť pokračovať v tom zvláštnom priateľstve s Bohom, ktoré vyviera z modlitby. A tiež preto, že rástli moje hriechy, vytrácala sa chuť a záľuba, ktorú som skôr zakúšala pri cvičení cností. Pri tom som dobre videla, môj Bože, že ak mi niečo chýba, potom je to, že som chýbala tebe.
(Terézia od Ježiša, Kniha života VII,1)