Najdôstojnejšiemu otcovi Fernandovi Millánovi Romeralovi, generálnemu priorovi Rádu bratří Panny Márie Karmelskej.
Obraciam sa k vám, drahí bratia Rádu Panny Márie Karmelskej, ktorí v tomto mesiaci septembri slávite generálnu kapitulu. Rád by som vám v tomto čase milosti a obnovy, v ktorom ste povolaní, aby ste rozlišovali poslanie slávneho karmelitánskeho rádu, ponúkol slová povzbudenia a nádeje.
Starobylé charizma Karmelu bolo po osem storočí darom pre celú cirkev a aj dnes svojim osobitným vkladom naďalej prispieva k budovaniu Kristovho tela a ukazuje Kristovu žiariacu a svätú tvár. Kontemplatívne počiatky vášho spoločenstva prýštia zo zeme, v ktorej sa večná Božia láska zjavila v Ježišovi Kristovi, v Slove, ktoré sa stalo telom. Keď uvažujete o svojom poslaní karmelitánov dnešnej doby, odporúčam vám, aby ste uvažovali nad tromi prvkami, ktoré vás môžu viesť k plnému uskutočňovaniu vášho povolania, ktorým je výstup na horu dokonalosti. Sú nimi poslušnosť voči Kristovi, modlitba a poslanie.
Poslušnosť
Poslaním cirkvi je niesť Ježiša Krista svetu. Preto ako naša Matka a Učiteľka nabáda každého z nás, aby sme sa k nemu priblížili.
V karmelitánskej liturgii sviatku Panny Márie Karmelskej kontemplujeme Pannu Máriu ako tú, ktorá stála „pri Ježišovom kríži“. To je tiež miesto, kde sa nachádza cirkev: nablízku Kristu. A je to aj miesto každého verného člena karmelitánskeho rádu. Vaša Refóma začína napomenutím, aby bratia žili „v poslušnosti voči Ježišovi Kristovi“, aby Ho nasledovali a slúžili Mu s čistým a nerozdeleným srdcom. Tento úzky vzťah k Kristovi sa uskutočňuje v samote, v bratskom spoločenstve a v poslaní. „Základná voľba života, ktorý je konkrétne a radikálne venovaný nasledovaniu Krista“ (1), činí z vášho bytia púť, ktorá vás – v láske – pretvára. Druhý vatikánsky koncil znovu pripomenul úlohu kontemplácie v našom životnom putovaní: cirkev svojou povahou „je totiž zároveň ľudská i božská, viditeľná a pritom vybavená neviditeľnými hodnotami, je horlivo činná i oddaná kontemplácii, je prítomná vo svete, a predsa jím len prechádza“ (2). Dávni pustovníci z hory Karmel si toto svaté místo uchovali v pamäti, a aj keď ho museli opustiť a žiť ďaleko od neho, stále upierali svoje oči a svoje srdce na Božiu slávu. Keď budete premýšľať o počiatkoch svojho spoločenstva a o svojej histórii a budete kontemplovať veľký zástup tých, ktorí v priebehu storočí žili karmelitánske charizma, znovu objavíte aj svoje súčasné povolanie byť prorokmi nádeje. A práve touto nádejou budete obnovení. Často to, čo sa zdá byť nové, je niečo veľmi starého, videné v novom svetle.
Srdce karmelitánskeho poslania sa teda nachádzalo a nachádza sa aj teraz – vo vašej Refóme. V rámci prípravy na osmisté výročie smrti jeruzalemského patriarchu Alberta v r. 1214 (ktorý vám Refómu napísal) si pripomeniete, že on formuloval „životnú cestu“, priestor, ktorý vám umožňuje žiť spiritualitu úplne zameranú na Krista. Sv. Albert vytyčil vonkajšie i vnútorné prvky, fyzickú ekologiu priestoru a duchovnú zbroj potrebnú k tomu, aby rádu mohol riadne odpovedať na svoje povolanie a účinne naplniť poslanie, ktoré mu je vlastné.
Vo svete, ktorý často Kristu nerozumie a fakticky Ho odmieta, ste vy povzbudení k tomu, aby ste sa ku Kristovi priblížili a stále bytostnejšie k nemu lnuli. To vás neustále povoláva Krista nasledovať a byť Mu stále podobnejšími. To je v našom tak dezorientovanom svete životne dôležité, pretože „keď zhasne plameň viery, všetky ostatné svetlá stratia svoj jas“ (3). Kristus je prítomný vo vašom spoločenstve, vo vašej spoločnej liturgii a vo službe, ktorá je vám zverená: obnovte poslušnosť voči Nemu vo všetkom, čo prežívate!
Modlitba
Svätý otec Benedikt XVI. vám pred vašou generálnou kapitulou v r. 2007 pripomenul, že „vnútorná púť viery k Bohu začína v modlitbe“, a v Castel Gandolfo v auguste 2010 vám povedal: „Vy ste tí, ktorí nás učia sa modliť.“ Sami seba definujete ako kontemplatívne spoločenstvo uprostred ľudí (4). Oprávnene, je-li isté, že ste povolaní žiť na výšinách Karmelu, je práve tak isté, že ste povolaní vydávať svedectvo uprostred ľudí. Modlitba je „kráľovskou cestou“, ktorá nám otvára hlboké tajomstvá Boha, Jedného v Trojici, ale je tiež záväznou cestičkou, vinúcou sa uprostred Božieho ľudu na jeho putovaní svetom do zasľúbenej krajiny.
Jedna z najkrajších ciest, ktorými možno vstúpiť do modlitby, vedie skrze Božie slovo. Lectio divina uvádza do priameho rozhovoru s Pánom a otvára poklady múdrosti. Dôverné priateľstvo s Tým, ktorý nás miluje, nám dáva schopnosť vidieť Božíma očami, hovoriť v srdci s jeho Slovom, uchovávať krásu tejto skúsenosti a deliť sa o ňu s tými, ktorí hladujú po večnosti.
Návrat k jednoduchosti života, zameraného na evanjelium, je výzvou k obnove cirkvi ako spoločenstva viery, ktoré vždy nachádza nové cesty evanjelizácie v neustále sa meniacom svete. Karmelitánski svätci boli veľkými kazateľmi a učiteľmi modlitby. A toto sa znovu vyžaduje od Karmelu 21. storočia. V priebehu vašej histórie veľkány Karmelu neustále volali po návrate k vašim kontemplatívnym koreňom, k vždy plodným koreňom modlitby. Tu je srdce vášho svedectva: žiť, pestovať a prenášať „kontemplatívnosť“ rádu. Rád by som, aby sa každý z vás sám seba spýtal: ako vyzerá môj kontemplatívny život? Koľko času počas dňa venujem modlitbe a tým, ktorí nás kontempláciu učia? Definujete sa ako kontemplatívni uprostred ľudí. Skutočne je pravda, že ste kontemplatívni? Karmelitán bez tohto kontemplatívneho života je mŕtvola! Dnes, snáď oveľa viac než kedysi, je veľmi ľahké nechať sa rozptýliť starosťami a problémami tohto sveta a nechať sa strhnúť falošnými modlami. Náš svet je mnohými spôsobmi roztrhnutý: kontemplatívny človek sa však vracia k jednote a predstavuje mocné volanie späť k jednote. Teraz viac než kedykoľvek predtým je čas znovu objaviť skrze modlitbu vnútornú cestu lásky a prostredníctvom svedectva kontemplacie, prostredníctvom kázania a prostredníctvom misie ponúknuť dnešným ľuďom nie neužitočné skratkovité riešenia, ale onú múdrosť, ktorá vyviera z „rozjímania dňom i nocou o zákone Pánovom“ (5), (z rozjímania) Božieho slova, ktoré vždy vedie pod slávny Kristov kríž. A ku kontemplácii sa spája prísnosť života, ktorá nie je nejakým iba sekundárnym prvkom vášho života a vášho svedectva. Veľmi silné pokušenie upadnúť do duchovnej svetskosti sa týka aj vás. Duch sveta je nepriateľom života modlitby, na to nikdy nezabúdajte! Vybádzam vás k prísnejšiemu a kajúcemu životu podľa vašej najautentickejšej tradície, k životu vzdialenému každej svetskosti, vzdialenému svetským kritériám.
Poslanie
Drahí bratia karmelitáni, máte rovnaké poslanie ako Ježiš. Všetky plánovania a diskusie by boli k ničomu, keby kapitula neuskutočnila predovšetkým cestu pravej obnovy. Karmelitánska rodina prežila nádherný rozkvet na celom svete, plod – z daru Božieho – misionárskeho úsilia v minulosti. Dnes občas poslanie (tým, ktorí ho napĺňajú) prináša ťažké výzvy, pretože zvesť evanjelia nie je vždy prijímaná a niekedy je dokonca odmietaný s použitím násilia. Nesmíme nikdy zabudnúť, ani keď sme vrhnutí do kalných a neznámych vôd, že Ten, kto nás k tomuto poslaniu volá, nám tiež dá odvahu a silu ho uskutočniť. Slávte teda kapitulu s nádejou, ktorá nikdy neumiera, s veľkorysou obetavosťou pri novom osvojovaní si kontemplatívneho života a evanjelnej jednoduchej a prísnosti.
V (jednej) homílii na námestí sv. Petra som pútnikom povedal: „Každý kresťan a každá komunita je misionárska v tej miere, v akej nesie a žije evanjelium a dosvedčuje Božiu lásku ku všetkým, zvlášť k tým, ktorí prežívajú ťažkosti. Buďte misionári Božej lásky a nežnosti! Buďte misionári milosrdenstva Boha, ktorý nám stále odpúšťa, stále nás očakáva a toľko nás miluje!“ (6) Svedectvo Karmelu v minulosti je svedectvo hlbokej duchovnej tradície, ktorá vyrástla v jednu z veľkých škôl modlitby. A ono tiež vzbudilo odvahu mužov a žien, ktorí čelili (rôznemu) nebezpečenstvu alebo dokonca smrti. Pripomeňme si len dvoch veľkých mučeníkov zo súčasnej doby: sv. Tereziu Benediktu do Kríža a bl. Tita Brandsmu. Ale spýtam sa vás teda: je dnes – medzi vami – živá oná húževnatosť, odvaha týchto svätých?
Drahí bratia karmelitáni, svedectvo vašej lásky a vašej nádeje, vychádzajúce z hlbokého priateľstva s živým Bohom, môže zaváňať ako „jemný vánok“, ktorý obnovuje a naplňuje novou silou vaše poslanie v cirkvi v dnešnom svete. K tomuto ste boli povolaní. Váš obrad profesie vám vkladá do úst tieto slová: „Zasväcujem sa Bohu..., aby som milosťou Ducha Svätého a s pomocou Panny Márie dospel v službe Bohu a cirkvi k dokonalé láske.“
Nech vás Panna Mária, Matka a Kráľovná Karmelu, sprevádza na vašich krokoch a učiní plodnou vašu každodennú púť k Božej Hore. Vyprošujem hojný dar Ducha Svätého pre všetkých členov karmelitánskej rodiny a zvlášť pre vás, členov kapituly, a všetkým vám zo srdca udeľujem svoje zvláštne apoštolské požehnanie.
František
Vo Vatikáne, 22. augusta 2013
(1) Ratio Institutionis Vitae Carmelitanae, Rím 2000, čl. 8.
(2) Sacrosanctum Concilium, čl. 2.
(3) Lumen fidei, 4.
(4) Srov. Stanovy rádu, čl. 14–24.
(5) Rehoľa, čl. 10 dle Ž 1,2.
(6) Homílie 5. mája 2013.
Preložila z taliančiny Martina Vintrová
