Keď sa v tejto neskorej hodine svojho života obzriem za desaťročiami, ktoré som prežil, vidím predovšetkým, koľko dôvodov mám na vďačnosť. Predovšetkým ďakujem samotnému Bohu, darcovi každého dobrého daru, ktorý mi dal život a sprevádzal ma rôznymi okamihmi zmetku; vždy ma zdvihol, keď som začal upadať, a vždy mi znova dal svetlo svojej tváre. Spätné pohľady vidím a chápem, že i temné a únavné úseky tejto cesty boli pre moju spásu a že práve na nich ma dobre viedol.
Ďakujem svojim rodičom, ktorí mi dali život v ťažkej dobe a ktorí mi za cenu veľkých obetí svojou láskou pripravili nádherný domov, ktorý ako jasné svetlo dodnes osvetľuje všetky moje dni. Jasná viera môjho otca nás deti naučila veriť a ako ukazovateľ vždy stála pevne uprostred celej mojej vedeckej práce; hlboká oddanosť a veľká dobrota mojej matky sú odkazom, za ktorý jej nemôžem dostatočne poďakovať. Moja sestra mi celé desaťročia nezištne a s láskyplnou starostlivosťou pomáhala; môj brat mi jasnosťou svojich úsudkov, ráznym rozhodnutím a pokojom v srdci vždy ukazoval cestu; bez tohto stálého predchádzania a sprevádzania by som nenašiel správnu cestu.
Z celého srdca ďakujem Bohu za mnoho priateľov, mužov i žien, ktoré vždy postavil vedľa mňa; za spolupracovníkov vo všetkých etapách mojej cesty; za učiteľov a študentov, ktorých mi dal. Vďačne ich všetkých zverujem Jeho dobrote. A chcem poďakovať Hospodinovi za svoju krásnu vlast v bavorskom Predalpí, v ktorej som vždy videl žiariť nádheru samotného Stvoriteľa. Ďakujem ľuďom svojej vlasti, pretože som v nich znova a znova zažíval krásu viery. Modlím sa, aby naša krajina zostala krajinou viery, a prosím vás, drazí krajania: nenechajte sa od viery odvrátiť. A napokon ďakujem Bohu za všetku krásu, ktorú som mohol zažiť vo všetkých etapách svojej cesty, ale predovšetkým v Ríme a v Taliansku, ktorá sa stala mojou druhou vlastou.
Všetkých, ktorým som nejakým spôsobom ublížil, prosím z celého srdca o odpustenie.
To, čo som predtým povedal svojim krajčanom, hovorím teraz všetkým, ktorí sú v cirkvi zverení do mojej služby: Stojte pevne vo viere! Nenechajte sa zmiasť! Často sa zdá, ako by veda – prírodné vedy na jednej strane a historické bádanie (najmä exegéza Písma svätého) na strane druhej – dokázala ponúknuť nezvratné výsledky, ktoré sú v rozpore s katolíckou vierou. Zažil som premeny prírodných vied už dávno a mohol som vidieť, ako naopak zmizli zdanlivé istoty proti viere, ktoré sa ukázali byť nie vedou, ale filozofickými výkladmi, ktoré sa vedy týkajú len zdanlivo; rovnako ako sa na druhej strane práve v dialógu s prírodnými vedami naučila i viera lepšie chápať hranice rozsahu svojich nárokov, a tým aj svoju špecifičnosť. Už šesťdesiat rokov sledujem cestu teológie, zvlášť biblických vied, a so striedaním rôznych generácií som videl, ako sa tezy, ktoré sa zdali neotrasiteľné, hroutia a ukazujú sa byť iba hypotézami: liberálna generácia (Harnack, Jülicher atď.), existentialistická generácia (Bultmann atď.), marxistická generácia. Viděl jsem a vidím, jak se ze spleti hypotéz vynořila a znovu vynořuje rozumnost viery. Ježiš Kristus je skutočne cesta, pravda a život – a cirkev so všetkými svojimi nedostatkami je skutočne jeho telom.
Nakoniec pokorne prosím: modlite sa za mňa, aby ma Pán napriek všetkým mojim hriechom a nedostatkom prijal do večných príbytkov. Za všetkých, ktorí sú mi zverení, sa deň čo deň z celého srdca modlím.
Benedikt PP XVI.
(posmrtně zveřejněný text, který vznikl již roku 2006)
