Počúvajte malý, veľmi smiešny príbeh: Raz po mojej obláčce ma videla sestra sv. Vincenca z Paul a zvolala: „Ach, aká blahobytná tvár! Aké silné je toto veľké dievča! Aké je tučné!“ Odišla som veľmi pokořená tou poklonou. Tu ma pred kuchyňou zastavila sestra Magdalena a povedala mi: „Ale čo sa s Vami deje, má ubohá sestrička Terézia od Ježiška! Zjavne chudnete! Ak budete pokračovať s tou tvárou, ktorá budí obavy, dlho nebudete žiť v reholi!“
Nemohla som sa z toho vzpamatovať, že počujem hneď za sebou hodnotenia tak protichodné! Od tejto chvíle som už vôbec neprikladala dôležitosť mieneniu tvorov a tento dojem sa vo mne tak rozvinul, že v súčasnej dobe dôtky i poklony, všetko po mne klouže bez najmenšej stopy.
(Terézia od Dieťaťa Ježiša, Posledné rozhovory, 25. júla 1897)
