Terézia z Lisieux (1873–1897)
Keď láska zapustí v duši hlboké korene, ukáže sa aj navonok. Je jeden tak pôvabný spôsob, ako odmietnuť to, čo nemôžeme dať, že odmietnutie urobí rovnakú radosť ako dar.
Je pravda, že sa každý menej rozpakuje požiadať o službu sestru, ktorá je stále ochotná poslúžiť. Ale Ježiš povedal: „Od toho, kto si chce od teba požičať, sa neodvracaj“ (Mt 5,42). Preto sestrám, ktoré majú vo zvyku žiadať o služby, sa nesmieme vyhýbať pod zámienkou, že by sme boli nútené ich odmietnuť. Ani nesmieme byť úslužné preto, aby sme tak vyzerali, alebo v nádeji, že podruhé vám sestra, ktorej poslúžite, službu oplatí. Veď náš Pán tiež povedal: „Požičiavate len tým, od ktorých to zase dúfate dostať, čo za to môžete od Boha čakať? Veď aj hriešnici požičiavajú hriešnikom, aby dostali rovnako späť. Ale vy ... preukazujte dobrodinie a požičiavajte, a nič nečakajte späť. Vaša odmena bude hojná“ (Lk 6,34n). Áno, hojná bude odmena, a to už na zemi... Na tejto ceste nás stojí veľa len prvý krok.
Požičať a nečakať nič späť, to sa zdá prirodzenosti tvrdé. My by sme radšej dali, pretože darovaná vec už nie je naša. Niekto príde a povie vám úplne presvedčivo: „Sestra, potrebujem na niekoľko hodín vašu pomoc. Ale buďte kľudná, mám povolenie od našej matky, a oplatím vám čas, ktorý mi venujete, pretože viem, ako ste zaneprázdnená.“ Naozaj, keď veľmi dobre vieme, že čas, ktorý požičiavame, nebude vrátený, povedali by sme radšej: „Darujem vám ho.“ To by uspokojovalo sebelásku, lebo darovanie je veľkorysejší úkon než požičiavanie, a potom, sestre sa dá pocítiť, že nepočíta s jej službami... Ako sa Ježišovo ponaučenie prieči citom prirodzenosti! Bez pomoci milosti by bolo nemožné nielen ich uvádzať do praxe, ale vôbec ich pochopiť. (AS 223n)
(AS = Autobiografické spisy)
