ktorý si prial nebýt v modlitbách zabudnutý
P. Gorazd Cetkovský, O.Carm.
Možno ste si už niekedy predtým všimli náhrobného kameňa pri presbytári pútnického kostola Panny Márie Karmelskej v Kostelnom Vydrí. Tohto roku sa k nemu viaže významné výročie. Pred dvoma storočiami, 22. septembra 1803, zomrel v Olomouci Jan Matěj rytíř Butz z Rolsbergu, potomok významnej slavonickej rodiny, dôležitá osobnosť medzi moravskými duchovnými v 18. storočí a dlhoročný mecenáš mariánskeho pútnického miesta v Kostelnom Vydrí. Do tohto hrobu bol uložený 29. septembra 1803. S kým máme tú česť?
Jan Matěj Butz sa narodil roku 1712 v Slavoniciach: Jeho otec tu bol cisárskym poštmajstrom a svojimi organizačnými schopnosťami zasahoval aj do verejných záležitostí mesta. Jeho ded bol podporovateľom slavonického kostola a náboženského života v Slavoniciach. Rodine patrilo panstvo v Kostelnom Vydrí.
Jan Matěj Butz a jeho brat Josef Ignác sa stali katolíckymi kňazmi, pôsobili na rôznych miestach na Morave a v Sliezsku a dosiahli kanonickej hodnosti v Brne a neskôr v Olomouci. Vystřídali sa vo správe významnej olomouckej farnosti pri kostole sv. Mořice. Jan Matěj Butz stal dokonca v roku 1776 po smrti biskupa Hamiltona v čele olomouckej diecézy ako kapitulný vikár. Riadil prozatímne duchovnú správu celej Moravy, než došlo k pripravovanému založeniu novej diecézy v Brne a k menovaniu prvého olomouckého arcibiskupa. Počas jeho ročného pôsobenia vo funkcii kapitulného vikára vypukli na Valašsku protikatolícke nepokoje, ktoré nakoniec nepriamo viedli k vydaniu tolerančného patentu v roku 1781, ktorým bola v rakúskej monarchii povolená sloboda vyznania aj evanjelikom. Jan Matěj Butz si v celej ožehavej záležitosti počínal prozreteľne a zmierlivo. Bol tiež úzko spätý s prostredím olomouckej kapituly. Jej členom bol plných päťdesiat rokov. V roku 1780 ho kapitula dokonca zvolila svojím proboštem.
Jan Matěj Butz významne ovplyvňoval rozvoj pútnického miesta v Kostelnom Vydrí. Okrem finančných príspevkov na stavbu budov sú jeho darom dôležité súčasti interiéru kostola: kamenný oltár a svätostánok, prispel na obstaranie kazateľnice a krstiteľnice. Faře vo Vydrí odkázal svoju rozsiahlu knižnicu. Podporoval cirkevné umenie a hudobné vzdelávanie na tomto mieste. Pútnický areál v Kostelnom Vydrí určil vo svojej závete tiež za miesto svojho posmrtného odpočinku. Vo svojej závete vyjadril prianie, aby za neho bola v Kostelnom Vydrí pri Panne Márii Karmelskej každý týždeň obetovaná omša.
Životný príbeh Jana Matěja Rolsberga a širšie historické pozadie vtedajšej doby predstavuje teraz podrobne slovom aj obrazom pútnikom a milovníkom vyderského pútnického miesta aj všetkým záujemcom výstava štrnástich nástenných panelov, inštalovaná dlhodobo v ambite pri kostole. Prichádza tu k slovu história aj zbožnosť, umenie aj prostá ľudská skúsenosť a múdrosť. Verím, že zoznámenie sa s výstavou môže byť tým, ktorí do Kostelného Vydrí prichádzajú, obohatením aj pre ich duchovný život.
