1206 alebo o niekoľko rokov neskôr píše sv. Albert, patriarch jeruzalemský, rehoľu a odovzdáva ju usadlým na hore Karmel. Ide o prvé autentické svedectvo o ráde.
1225 V tomto roku opisuje jeden francúzsky pútnik „veľmi krásny kostol našej milovanej Panny“ pustovníkov na hore Karmel. Je to doklad skutočne starého mariánskeho tradície.
1226 Pápež Honorius III. uznáva rehoľu sv. Alberta.
1238 Pretože sa v predchádzajúcom desaťročí veľmi množia prepadávanie od Saracénov, rádu sa začína presúvať do Európy. Na Cypre (La Frontaine) a Sicílii (Messina) sú zakladané prvé kláštory.
1247 Prvá generálna kapitula rádu v Anglicku. Pápež Inocent IV. zaväzuje biskupov k prijatiu karmelitánov do svojich diecéz.
1247 1. októbra je rehoľa sv. Alberta Svätou stolicou potvrdená a zmiernená. Pri tom sú karmelitáni po prvýkrát titulovaní ako „rád“.
1252 Po prvýkrát sa objavuje titul „Rád blahoslavenej Panny Márie z hory Karmel.“
1256 Simon Stock (*16. 5. 1265), ktorému podľa tradície dala Panna Mária karmelitánsky škapulír, je zvolený generálom rádu.
1281 Generálna kapitula v Londýne. Nové konštitúcie (najstaršie, ktoré sa zachovali) a prvé odkazy na Eliášsku tradíciu v ráde.
1291 Akko, posledná bašta západného kresťanstva, upadne do rúk Saracénov. Je stratený kláštor na Karmeli a všetky ostatné kláštory vo Svätej zemi.
1298 Bonifác VIII. potvrdzuje s konečnou platnosťou karmelitánov.
1347 Karel IV. zakladá prvý dom v Čechách, pri príležitosti svojho korunovania za českého kráľa.
1381 Karmelitánsky rád je rozdelený medzi pápežom a protipápežom.
1411 Za generálneho priora Johanna Grossi sa rád opäť zjednocuje. Vzniká česká provincia, ale má len krátke trvanie.
1442 Pápež Nicolaus V. dáva povolenie k založeniu kláštorov sestier.
1455 V Holandsku sa zverejňujú prvé konštitúcie pre sestry.
1459 Pápež Pius II. zmierňuje predpisy pravidiel o pôstoch.
1515 28. marca sa narodila Terézia z Avily (†1582).
1538 Čas protestantskej reformácie a utrpenia mnohých ľudí. 38 karmelitánskych kláštorov je v Anglicku rozpustených. O rok neskôr sa deje to isté s 25 írskymi kláštorami.
1560 10 karmelitánskych kláštorov v Škótsku je rozpustených alebo sekularizovaných. V ďalších rokoch sú náboženskými vojnami zničené mnohé kláštory vo Francúzsku.
1568 Ján od Križa a Antonín od Ježiša zakladajú v Duruelo prvý reformovaný kláštor.
1593 Pápež Klement VIII. potvrdzuje rozdelenie rádu na reformovaný tereziánsky Karmel a pôvodnú vetvu.
1627 Prichádzajú karmelitáni opäť do Čiech. Dostávajú pražský kostol u svätého Havla.
1746–52 Stavba kláštora v Kostelnom Vydří. 1781 Jozef II. ruší kontemplatívne rády v Rakúsku-Uhorsku ako neužitočné. Toto postihuje 700 domov a 38 000 rehoľníkov, vrátane karmelských domov v Prahe a Chyši.
1792 Za francúzskej revolúcie sú rozpustené tamojšie kláštory.
1794 V Paríži šestnásť bosých karmelitiek pred svojou popravou verejne obnovuje svoje zasvätenie. Zároveň pritom ponúkajú život ako obeť za ukončenie hrôzovlády. Ich smrťou naozaj končia popravy vo Francúzsku.
1834 Zrušené kláštory v Portugalsku, o rok neskôr v Španielsku.
1841 Žije v Nemecku posledný karmelitán a celkovo sa dá povedať, že v devätnástom storočí rád prakticky zanikol.
1864 Založený prvý kláštor v USA v Kansasu.
1909 Založené kláštory v Austrálii (Middle Park, Viktória).
1908 Je Kostelné Vydří ustanovené ako karmelitánsky kláštor a na pozvanie brnianskeho biskupa Pavla Huyna sem prichádzajú prví bratia. Prevorem bol P. Telesford Hardt.
1920 Nemeckí karmelitáni odchádzajú do Rakúska.
1931 Nastúpil vo Vydří ako prior a farár P. Prokop Valena, rodený v Prostřednom Vydří.
1931 Prichádza do Vydří P. Metoděj Fr. Minařík a je ustanoven kaplánom.
1947 Takisto prichádza P. Melichar L. Karásek, rodený v Kostelnom Vydří.
1950 Na deň nálezu svätého Kríža (3. mája) boli P. Valena a P. Minařík odvlečení do internačného tábora v želivskom kláštore.
1971 6. 6. † P. Valena
1985 26. 5. † P. Karásek – dlhoročný farár v Kostelnom Vydří.
1990 Na slávnosť Panny Márie Karmelskej znovu otvorený kláštor v Kostelnom Vydří.
