Odovzdala som sa Márii ako Matke a žiadala ju, aby vyprosila pokoj môjmu duchu, mučenému temnotami viery. Napadlo mi, že raz sa na tieto horkosti budem dívať s veľkou radosťou, ak ich budem znášať z lásky k tej, ktorú obdivujem a milujem ako svoju drahú Matku. A už teraz mi nádej na túto radosť osušovala slzy. Táto myšlienka ma napĺňala láskou. Táto láska mi utrpenie činila sladkým.
(Mária Terezia Scrilli /1825–1889/)