Dnes si pripomíname 152. výročie úmrtia bosého karmelitána otca Augustína Maria od Najsvätejšej Sviatosti (vlastným menom Hermanna Cohena). Hermann sa narodil v Hamburgu, v dobre situovanej rodine židovského bankára roku 1820 (je teda približne súčasníkom tatínka Terezie z Lisieux alebo tatínka Alžbety od Trojice). Maminka ambiciózne podporovala jeho výnimočné hudobné nadanie a presťahovala sa s ním do Paríža, kde Hermann študoval u Franza Liszta hru na klavír a skladbu; francúzska umelecká spoločnosť však trinásťročnému chlapcovi spôsobila naprostý mravný a duchovný rozvrat. V sedemnástich rokoch Pán priviedol k obráteniu, Hermann prijal krst, ako patróna si zvolil sv. Augustína, odohral posledný koncert a vstúpil na Karmel (vo Francúzsku boli v tej dobe iba dva nově obnovené konventy – 132 kláštorov padlo za obeť nedávnej francúzskej revolúcii a napoleonskej dobe). Roku 1851 bol vysvätený na kňaza, ako výmluvný kazateľ ovplyvňoval vtedajšiu spoločnosť. Stále viac ho však priťahovala tichá eucharistická adorácia, po rokoch získal povolenie odísť do pustovne v Taresteix, neďaleko Lúrd.
Do tohto šťastného obdobia nečakane zasiahla prusko-francúzska vojna a udalosti dostali rýchly spád: V júli roku 1870 – otcovi Augustínovi bolo vtedy 49 rokov – vyhlásila Francúzsko Prusku vojnu; už v septembri bol ale Napoleon III. porazený u Sedanu a zajatý; po vyhlásení republiky došlo k novému prenasledovaniu cirkvi, oba karmelitánske konventy boli vydrancované a obyvatelia nemeckej národnosti vyhnaní. Otec Augustín sa uchýlil najprv do Švajčiarska, kde pôsobil ako kaplán v utečeneckej kolónii, záhy bol preložený do špandavskej pevnosti u Berlína, kde bolo internovaných päťtisíc francúzskych zajatcov, o ktoré obetavo staral. Od nich sa nakazil ovčími kiahňami, na ktoré zomrel 20. januára roku 1871, približne pol roka od vypuknutia vojny. Roku 2016 bola zahájená diecézna fáza beatifikačného procesu.
(spracované podľa knihy A. M. Sicariho Svetci Karmelu, KNA 2011)
