Vidím, pripadá mi jasné, že Boh ode mne chce, abych sa v ňom neustále strácala, abych dala utichnúť svojim schopnostiam a ponořila ich do propasti jeho božského Bytia. Keď už mne Pán uvedl do tejto nekonečnej propasti, ponořím sa do nej, stratím sa v nej, nechám sa ňou stráviť a tak zostanem. Smerujeme k nekonečnu, duša má: … k nekonečnému zničeniu sa všetkého tvojho bytia v nekonečnom mori Bytia božského. Amen.
(Mária Magdaléna Martinengo OSCCap. /1687–1737/)