Ježišu, jase večnej slávy, poteš putujúce duše! Pred tebou nenachádzajú moje ústa slov a len moje mlčanie k tebe hovorí. Ako dlho ešte bude otáľať môj Pán so svojim príchodom? Kiež príde ku mne, svojmu biednemu, a kiež ma poteší! Kiež vztiahne ruku a vytrhne ma ubohého z každej úzkosti! Príď, príď, lebo bez teba nebudem mať radostného dňa ani hodiny; veď len ty si moja radosť a bez teba je môj stôl prázdny.
(Tomáš Kempenský, /asi 1380–1471/, Následovanie Krista, III, 21.4)