Uviedli ste ma do značných rozpakov, keď sa ma pýtate na moju modlitbu. Beda! Zvyčajne je plná nepozornosti a trápenia. Lebo čo iné môže urobiť ubohý neduživý duch zamestnaný tisícmi rôznych vecí? A hovorím vám dôverne a bez príkor, že asi pred dvadsiatimi rokmi ma Boh zbavil všetkej schopnosti čokoľvek dosiahnuť v osobnej modlitbe premýšľaním a uvažovaním či rozjímaním. Všetko, čo môžem robiť, je trpieť a celkom jednoducho pobudnúť svojim duchom v Bohu a skrze svoje úplné odovzdanie sa pridržať jeho konania, bez toho, aby som sa na ňom nejako podieľala, teda okrem rozrušenia, ktoré vo mne vyvoláva Božia činnosť, keď čakám, ako sa jeho dobrote získa ma obdarovať.
(Jana Františka de Chantal /1572–1641/, korešpondencia)
