Ó, moja Nádeje a môj Otec a môj Stvoriteľ a môj pravý Pane a Brat! Keď uvažujem nad tým, že ste vyhlásili, že je vašou rozkošou prebývať s ľudskými deťmi, moja duša sa veľmi raduje.
Ó, Pane neba a zeme, ako tieto slová pomáhajú každému hriešnikovi, aby nestrácal dôveru! Vari sa Vám, Pane, nedostáva tých, ktorých spoločnosť by Vám spôsobovala rozkoš, že vyhľadávate tak páchnuceho červa, ako som ja?
Onen hlas, ktorý bolo počuť pri Krste, tvrdil, že nachádzate svoju rozkoš vo svojom Synovi.
Znamená to, že sme si všetci rovní, Pane? Ó, aké obrovské milosrdenstvo a aká to milosť, ktorú si my sami nemôžeme zaslúžiť! A ako my, smrteľníci, na toto všetko zabúdame! Pripomínajte si teda aspoň Vy, môj Bože, toľkú biedu a majte na pamäti našu slabosť, veď ste Znalcom všetkého.
Ó, moja duša, rozvaž onú veľkú rozkoš a onú veľkú lásku, aké nachádza Otec v poznaní svojho Syna a Syn v poznaní Otca, a zanietenosť, s nimiž sa Duch svätý spája s nimi oboma! A ako sa žiadna Osoba nemôže odlúčiť od tejto lásky a poznania, lebo sú jedno.
Tieto suverénne Osoby sa poznajú, milujú sa a nalézajú svoju rozkoš jedna v druhej. Nuž, k čomu je potrebná ešte má láska? Prečo ju chcete, môj Bože, alebo čo tým získavate? Ó, buďte navždy požehnaný, môj Bože! Kiež Vás, Pane, chvália všetky veci, a to bez konca, lebo ten u Vás nikdy nemôže byť.
Raduj sa, moja duša, že je niekto, kto miluje Boha, tak ako si to On zaslúži. Raduj sa, že je niekto, kto pozná jeho dobrota a hodnotu. A vzdávaj Mu vďaky, že poslal na zem niekoho, kto je takto známy, totiž svojho jediného Syna. Pod touto ochranou si môžeš vyprosiť a dospieť až k tomu, že s ohľadom na to, akú rozkoš nachádza Jeho Majestát v prebývaní s tebou, žiadna vec na tejto zemi ti nezabráni sa Ním kochať. A radovať sa z veľkosti Tvojho Boha a z toho, ako si zaslúži byť milovaný a chválený. A aby ti pomáhal mať nejaký ten malý podiel na tom, že sa bude žehnať jeho menu. A že budeš môcť pravdivo povedať: „Velebí moja duša, Pána“.
(Terézia od Ježiša, Zvolanie duše k Bohu 7)
