Som od vás vzdialen tisíce míľ, delí nás obrovské pólové pole, ľad a snehové búrky – ako by som sa k vám mohol dostať? Avšak srdce plné lásky nepozná prekážky ani hranice, a preto aspoň v myšlienkach lietam nad ľadovou tundrou a širokými lesmi, aby som vám priniesol radostnú zvesť o narodení Krista a aby som vás vyzval k slávnosti tejto slávnosti… Znesme v tomto čase všetky bolesti a utrpenia… Tu, uprostred zamrznutej tundry, by som rád obetoval Bohu, pre vás všetkých, svoje utrpenie a svoju núdzu. Pozdvihujem k Bohu svoju modlitbu a hľadám vhodné slová, aby ste vy, ktorí prekvapujete neochvejnom vierou v zasľúbenia Krista, nositeľa pokoja, mohli pohlédnuť na Ježiška ležiaceho v jasličkách, ať už sa nachádzate v kostole, doma alebo kdekoľvek inde.
(Josip kard. Slipyj /1892–1984/, ukrajinský grécko-katolícky biskup,
1945 zatknutý sovietskou tajnou políciou, potom strávil 18 rokov v gulagu,
1963 na základe intervencie Jána XXIII. prepustený a donútený k vystěhovaniu do Ríma;
pastiersky list o Vianociach 1954, ktorý sa podarilo doručiť zo sibírskeho gulagu na Ukrajinu…)
