P. Gorazd Cetkovský, O.Carm.
Počas tohtoročných júlovo-pútnických slávností sme si opakovane pripomínali: tento rok uplynulo presne sto rokov od júla roku 1908, kedy sa neskoro barokná „rezidencia“ (tak je budova označovaná na starých nákresoch) pri pútnickom kostole Panny Márie v Kostelnom Vydří skutočne stala „kláštorom“, teda kedy v nej skutočne začala žiť a slúžiť pútnikom komunita rehoľníkov, karmelitánov. Na stránkach nášho časopisu by som chcel toto výročie pripomenúť prostredníctvom dvoch textov.
Prvý z nich pochádza od P. Prokopa Valeny, vyderského prevora a farára v rokoch 1931 až 1950, ktorý vo Vydří vo svojej dobe, ale aj pre celú ďalšiu budúcnosť rádu, vykonal mnoho. Z jeho popisu kláštera, rádu a Vydří vyberám tie riadky, ktorými sa pokúša vystihnúť, v čom je krása tohto miesta, a snaží sa pre ňu získať srdce tých, ku ktorým sa obracia.
Pútnické miesto Panny Márie Karmelskej v Kostelnom Vydří
Každý človek vyžaruje určitú atmosféru a má na druhého človeka vplyv dobrý alebo zlý. Aj my prospievame alebo škodíme ľuďom, s ktorými sa stýkáme. To záleží na tom, máme-li srdce dobré alebo zlé! Chrámy Páně majú na ľudí len dobrý vplyv, veď sú takmer pařenišťami Božích pravd a nejušľachtilejších zásad. To platí v miere zvýšenej o pútnických chrámoch, ktoré sú hojnejšie navštevované než bežné kostoly. Pôvod pútnického kostola pritom vôbec nezáleží na tom, či sa na takom mieste skutočne udial zázrak, alebo či ide len o zbožnú povesť, či o splnený sľub. Z tohto dôvodu má tiež mariánske miesto vyderské veľký význam pre celé dačické okolie, hoci ide len o menší pútnický kostol. (...)
Vyderský kostolík je veselý, vymaľovaný jasnými farbami, okolo kostola sa rozprestiera nádvorie s mohutnými lipami, všade vládne Boží kľud a otvára sa pohľad na tichú krajinu okolo.
Nádvorie kostelnej uzatvára na jednej strane klášterná budova, na západnej strane stojí obecná škola a staré ambity, ktoré sú však premenené na dva sáli a malú kuchynku, ktorýchžto miestností v letnej dobe používajú katolícke študentky ako tábor. Veľmi rady spomínajú na svoj pobyt vo Vydří, hoci sú z najrozličnejších kútov našej vlasti a poznali krajiny aj bohatšie a zaujímavejšie, ale je to snáď ten radostný Boží kľud, ktorý vládne vo Vydří a robí človeka šťastným!
(...) Do Kostelného Vydří boli karmelitáni povolaní brnianskym biskupom Huynem v roku 1908 a ich prvou snahou bolo pozdvihnúť význam tohto pútnického miesta. Veľké zásluhy si získal prvý prevor P. Telesfor Hardt, pretože on presadil, že s veľkým nákladom – a to predovšetkým prispievaním vtedajšieho patróna baróna Bedřicha Dalberga – bol kostol dôkladne opravený, vkusne vymaľovaný, a to ako obrazmi, tak aj dekoratívne; boli zakúpené nové lavice, sochy, krížová cesta – ako pamiatka na padlých vojakov vo vojne 1914–1918 – a iné bohoslužobné predmety. Preto tiež stúpla návšteva pútnikov, ktorých sa napočítalo do roka až 50 procesií.
V kláštore bolo v roku 1915 celkom 13 členov, z toho 6 kňazov. Až do roku 1919 boli tu vždy najmenej štyria kňazi a dvaja bratia, zatiaľ čo v neskorších rokoch boli tu väčšinou len dvaja kňazi. Taký je stav i dnes.
Kto navštívi Karmel Vyderský mimo rušných púťových dní a nechá zapôsobiť na svoju dušu kľud, ktorý tam panuje, ako aj rozhľad do tichej krajiny okolo, pocíti, že je Bohu bližšie!
* * *
Druhý text je prevzatý z výstavy, ktorú sme pri príležitosti tohtoročného výročia zpracovali a ktorá bude na 14 paneloch umiestnených v ambite vyderského pútnického miesta zachytávať jednotlivé historické udalosti a osobnosti z celej tej stovekročnej histórie. Odstavcom, ktorý tu v časopise otiskujeme, celá výstava končí. I v tomto prípade ide o riadky, ktoré nie sú suchým konštatovaním, ale chcú čitateľa získať, nadchnúť. Povzbudiť na ceste k tomu, čo je pre každého z nás cieľom púte najposlednejším a miestom najkrajším: k Božiemu kráľovstvu.
Je iste pošetilé a nemožné snažiť sa vypočítať, čo všetko môže kláštor v Kostelnom Vydří a miestne pútnické miesto dať – a čo skutočne dáva – tým, ktorí sem prichádzajú. Okrem spoločných bohoslužieb, pútnic, stretnutí, je miestom, kde sa odohrávajú udalosti vnútorné: obrátenie srdca, odpustenie a zmierenie, zahliadnutie ďalšej cesty, vnuknutie. Okrem modlitby tu môžete zažiť stretnutie s druhým človekom, kúpiť si knihu alebo si čítať informácie, ktoré sme zhrnuli do tejto výstavy. My karmelitáni sme vďační a radi, že na tomto mieste môžeme žiť a konať svoju službu už sto rokov. A radi by sme, aby toto miesto bolo milé a cenné pre čo najširší okruh ďalších ľudí. Preto prajeme tomuto miestu i každému z prichádzajúcich pútnikov starým latinským prianím: Vivat, crescat, floreat! Nech žije, nech rastie, nech kvitne!
