Ty ma veľmi pevne stískaš v náručí.

Jedného dňa sa ma Terezka spýtala, či pôjde do neba. Povedala som jej, že áno, keď bude veľmi hodná. Odpovedala mi: „Áno, a keď nebudem hodná, prídem do pekla… Ale ja viem, čo urobím: utečiem za tebou do neba. Čo by mohol dobrý Boh urobiť, keď ma tam nájde? Ty ma moc pevne stisneš v náručí…!“ Čítala som v jej očiach, že je presvedčená, že jej dobrý Boh nemôže nič urobiť, keď je v materskom náručí.

(Zélie Martinová /1831–1877/, list z 28. októbra 1876,
Terezke bolo necelé štyri roky)