Áno, Pane, aj keď som už dospelý, v mne je veľa prázdnoty, ktorá musí byť naplnená láskou; všetci sa na mňa pozerajú, pretože som raz nastúpil na cestu viery a zdalo sa, že som silný a plný radosti, pretože som ťa vtedy cítil veľmi blízko… Ale odvtedy si nikto nevšimol, že mám srdce ako všetci ostatní. Všetci ma chcú mať silného, ale ja som, Pane, slabý. A mnohokrát by som si prial, aby ostatní prijali moju slabosť, aby ostatní prijali fakt, že aj ja som hlboko ľudský, rovnako ako všetci ostatní. Preto ťa dnes prosím, uzdrav tie rany, ktoré som vždy držal v tajnosti, pretože som sa bál, že budem vyzerať ako slaboch a ostatní si ma prestanú vážiť.
Ty vieš o mých frustráciách, poznáš moje zlyhania, poznáš ma celého. Preto dnes pred teba prichádzam taký, aký som: na jednu stranu je mi smutno z toho, aký som a čo som kedy urobil, ale na druhú stranu je moje srdce plné radosti, pretože viem, že ma berieš do náručia, že mi rozumieš…
(Elias Vella OFMConv. /1941–2022/, modlitby)
