Kedy bude koniec všetkým tým zlám? Kedy budem vyslobodený z biednej poroby hriechov? Kedy budem myslieť, Pane, len na teba? Kedy sa budem naplno radovať v tebe? Kedy už stanem v pravej slobode bez všetkých prekážok, bez vší záťaže mysle i tela? Kedy nastane ten stály mier, mier neporušiteľný a bezpečný, mier vnútorný i vonkajší, mier pevný zo všetkých strán?
Dobrý Ježišu, kedy ťa konečne uzriem? Kedy spatřím slávu tvojho kráľovstva? Kedy len ty mi budeš všetkým vo všetkom? Kedy budem s tebou v tvojom kráľovstve, ktoré si pripravil svojim milým od večnosti?
Zostávam ako ubožiak a vyhnanec v nepriateľskej zemi, kde sú každodenné boje a preveliké nešťastia. Potíš ma v mojom vyhnanstve, zmierni moju bolesť, lebo všetko moje túženie vzdychá po tebe.
(Tomáš Kempenský, /asi 1380–1471/, Následovanie Krista, III, 48.3-4)
