S prejavmi nežnosti nesmieme čakať, až druhý človek zomrie. Dávajme lásku najavo vtedy, keď ju druhý môže vnímať a oplácať. Rozdávajte slová lásky alebo vďačnosti, kým to ostatní môžu počuť. Navštívil som svojho otca deň predtým, než zomrel. Keď som spolu s matkou odchádzal z izby, cítil som, že sa na mňa pozerá, že mi možno chce ešte niečo povedať. Pretože sme už mali oneskorenie, pomyslel som si: „Veď to môžem povedať zajtra.“ Lenže na druhý deň už bolo neskoro.
Nečakajte. Pred poslednou večerou nejaká žena pomazala Ježiša olejom. Učeníci proti tomu mali námitky. On im však povedal: „Vykonala na mne dobrý skutok. Veď chudobných máte medzi sebou vždycky, mňa však vždycky nemáte. Urobila, čo mohla: už napred moje telo pomazala k pohrebu.“ Až potom ženy prídu Ježiša pomazať do hrobu, bude už neskoro. Carpe diem: využij prítomný okamih, aby si prejavil lásku.
(Timothy Radcliffe OP /*1945/, Krížová cesta pre veriacich i neveriacich, 13. zastavenie)
