Okno do modlitby troch sestier karmelitiek
Sv. Mária Magdaléna de’ Pazzi
Narodila sa r. 1566 vo Florencii, v r. 1582 tam vstúpila do kláštora karmelitiek P. Marie Anjelskej a po 25 rokoch rehoľného života v ňom zomrela 25. 5. 1607. Po celý život ju sprevádzali mimoriadne duchovné prejavy a extázy, ktoré sestry zapísali. Za svätú bola vyhlásená v r. 1669.
„Áno, úžasné si, Slovo, v svätom Duchu. Veď pôsobíš, že Duch svätý ťa zasieva do duše, takže sa duša spája s Bohom, Boha prijíma, poznáva ho a v ničom okrem neho nenachádza nasýtenie. A Duch svätý prichádza do duše s pečaťou Slova, s pečaťou krvi obetovaného Baránka, a táto krv ho dokonca má k tomu, aby prišiel, hoci Duch sám vanie a žiada si prísť.
Tento vanúci Duch je v sebe bytie Otca a bytie Slova a vychádza z bytosti Otcovej a lásky Slova a vstupuje do duše ako tryskajúci prameň, a tá sa do neho noří. Ako keď vyviera dve rieky a spájajú sa, takže menšia stráca svoje meno a prijíma meno tej väčšej, rovnako pôsobí tento božský Duch vstupujúci do duše, aby sa s ňou spojil. Nezostáva len na tom, aby duša, ktorá je predsa menšia, stratila svoje meno a prenechala ho Duchu; učiní tak, ak sa mu natolik otvorí, že s ním splynie vjedno.
A tento Duch, rozdávateľ bohatstva uloženého v srdci Otcovom a strážca úradkov vytvárajúcich sa medzi Otcom a Synom, preniká do duše s takou jemnosťou, že nebýva ani pozorovaný a že len málo ľudí rozpozná jeho skutočnú veľkosť.
Mohutne i ľahko prúdi Duch do všetkých miest, ktoré sú pripravené a pripravené ho prijať. Každé ucho rozozvučuje svojim opätovaným slovom i svojím najhlbším mlčaním. Nehybný i sám pohyb, príbojem lásky všetko preniká.
Nezostávaš stáť, svätý Duchu, v nehybnosti Otcovej ani v Slove, a predsa si neustále v Otci i v Slove i v sámom sebe, ako aj v každom dobrom duchu a vo všetkom stvorení. Stvorenie ťa potrebuje pre krv, ktorú prelial jednorozený Boží Syn, Božie Slovo, ktoré sa z nesmiernej lásky stalo svojmu stvoreniu nepostrádateľným. Ty spočívaš na každom stvorení, ktoré je usmernené tak, aby skrze účasť na tvojej dare dosiahlo v čistote skutočné podobenstvo s tebou. Spočívaš na tých, ktorí boli skropení krvou Baránka, nechávajú v sebe Božie Slovo pôsobiť a pripravujú ti v sebe dôstojný príbytok.“
(Z zápisov výpovedí svätice –
slovenský preklad prevzatý z 2. čítania dennej modlitby cirkvi o sviatku sv. Márie M. de’ Pazzi.)
Sv. Terézia Margita od Najsvätejšieho Srdca Ježišovho
Pochádzala z talianskej šľachtickej rodiny Redi. Narodila sa 15. júla 1747. Dňa 1. septembra 1764 vstúpila do kláštora sv. Terézie bosých karmelitiek vo Florencii a 7. marca 1770 tam zomrela (mala teda 22 rokov). Blahorečená bola v r. 1929, svätorečená v r. 1934.
Jednej nedele po letniciach roku 1767 sa jej dostalo veľkej kontemplatívnej milosti: bolo jej dané preniknúť do slov svätého Jána: „Boh je láska“ (1 Ján 4,16), ktoré sa čítali pri modlitbe dopoludňajšej hodinky, a bola jej dána porozumieť bohatstvu prebývania Trojice v duši a prežívať ho. Jej duchovný vodca P. Ildefons od sv. Aloisa, o tom uviedol: „Povedala mi božské veci; odhalila, že touto láskou je láska, ktorou Boh od večnosti miluje seba, a Duch Boží, teda Boží život a dých, ktorý je Duch svätý… a že keď sa hovorí: kto je v láske, je v Bohu a Boh je v ňom, hovorí sa tým, že ten človek žije z života Božieho a Boh, istým spôsobom, žije z jeho života“ (Proc. Ord., 1184). Vnímala mystické prenikanie Ducha svätého do jej duše a to žilo jej intenzívnu zbožnosť voči tomuto Duchu, ku ktorému „sa utiekala s naprostou istotou a dôverou a prosila ho, aby v jej srdci nikdy nebol nečinný, ale aby stále viac roznecoval a rozmnožoval jej lásku“ (tamtiež, 1409). Táto nestvorená Láska ju podnecovala a uchvacovala, vyvolávala v nej horlivú túžbu byť apoštolom, intenzívnu potrebu prispievať modlitbou a obete k dobru cirkvi a duší.
(Z jej životopisu. Spracoval Ennano Ancilli, v: Santi del Carmelo, institutum Carmelitanum,
Rím 1972, str. 371n.)
Bl. Mária od Ježiša Ukrižovaného
Narodila sa v r. 1846 v Galilei, je známa aj pod svojim občianskym menom Miriam Baouardy. Do rádu bosých karmelitiek vstúpila r. 1867 vo Francúzsku, r. 1875 odišla do novo zakladaného kláštora v Betleheme. Tam tiež zomrela 26. 8. 1878. Horlivo zdôrazňovala význam úcty k Duchu svätému. Za blahoslavenú bola vyhlásená 13. 11. 1983. Karmelitánske vydavateľstvo o nej vydalo knižku „Dúha nad Svätou zemou“ od Hanse Rossiho.
„Duchu svätý, osvetli ma! Čo mám robiť a ako môžem nájsť Ježiša? Učeníci boli veľmi nevedomí, boli u Ježiša a predsa mu nerozumeli. I ja som v dome Ježišovom a nerozumiem mu. – I najmenšia vec sa ma dotýka a uvádza ma do zmätku. Som precitlivená; nie som dosť veľkodušná, aby som pre Ježiša prinášala obete.
Ó Duchu svätý, keď si učeníkom zasvietil svojím svetlom, boli premenení; neboli už tým, čím boli predtým; dostali novú silu, obete sa im stali jednoduchými; poznávali Ježiša lepšie než predtým, keď ešte prebýval medzi nimi. Prameň pokoja, svetla, príď ma osvetliť. Som hladná, príď ma nasýtiť; som smädná, príď a daj mi piť; som slepá, príď ma osvetliť; som chudobná, príď ma urobiť bohatou; som nevedomá, príď a pouč ma!
Duchu svätý, odovzdávam sa ti.“
(Z jej modlitieb. Preložené iba z nemčiny.
Spracoval P. Gorazd O.Carm.)
